Nedeľa, 7. marec, 2021Meniny má Tomáš

Santoro mal príšerný život, bol však šťastný

SITA|Publikované 28. máj 2009 o 21:36

Francúzsky tenista Fabrice Santoro bol v najlepšom zmysle slova inventárom Roland Garros v Paríži.

PARÍŽ. Po dvadsiatich účastiach sa teraz rozlúčil a okrem iného povedal: "Môj štýl bol dávno z módy už aj pred tými dvadsiatimi rokmi.

Vynoril som sa na okruhu v 90. rokoch s hrou zo 70. rokov. Verte, nebolo jednoduché, dvadsať rokov sa pokúšať o úspechy s prístupom, ktorý od začiatku meškal dvadsať rokov. Práve v tom však spočívala výzva, ktorej som čelil, i krása mojej kariéry. Keď sa dnes pozriem na špičkových tenistov, žiadny nehrá štýlom ako ja. Na druhej strane, ak by som mohol hrať ako Federer, tiež by sa mi to veru páčilo. On je svojím spôsobom takisto iný: v optimálnej forme vo všetkom perfektný. Párkrát som si počas zápasov proti nemu hovoril: ´wow´, ako je vôbec možné počínať si až takto dobre?"

Tridsaťšesťročný rodák z Tahiti Santoro dosiahol na medzinárodných otvorených majstrovstvách Francúzska dovedna 17 jednotlivých víťazstiev pri 20 prehrách. Najďalej bol v osemfinále v sezónach 1991 a 2001. Za najpamätnejšiu udalosť z osobného pohľadu označil zdolanie Rusa Marata Safina pred ôsmimi rokmi v 3. kole v piatich setoch: "Panovala vtedy špeciálna atmosféra, boli tam všetky ingrediencie potrebné na pekný deň. Centrálny kurt, nabité tribúny. Navyše, zvíťazil som. Krásny príbeh. Ani v roku 2004 proti kamarátovi Arnaudovi Clémentovi to nebolo márne. Od špičkového tenisu sme síce možno mali ďaleko, ale bojovali sme 6 hodín a 33 minút. Spoznal som vtedy moje fyzické možnosti. Povedal som si: som schopný niečoho takéhoto? Ak som ako 32-ročný zvládol 6:33 h, potom ako 34-ročný azda znesiem 5:33 h. Viete, v máji človek vždy vytiahne antukové tenisky a začne sa strojiť na tri, štyri, päť hodín vypätia. Ja som už vedel, že hoci aj na 6:33 h."

Niekdajší 17. hráč svetového rebríčka ATP pri sumarizovaní skonštatoval: "Ak mám použiť jedno slovo, potom to bude termín ´skúsenosť´. Čoraz ťažšie sa mi síce dosahujú triumfy, ale všetko ďalšie ide jednoduchšie. Trénovanie, pomenúvanie cieľov, komunikácia s ľuďmi. Pred rokmi som na to všetko nebol pripravený. Naučili ma hrať tenis, ale neurobili zo mňa profesionála - ani náhodou to nie je to isté."

Santoro dôverne pozná každé miestečko v malebnom areáli pri Buloňskom lesíku a uviedol: "Jedným z výnimočných je pre mňa izbička, ktorá sa na dva roky stala mojou, keď som mal šestnásť. Desať štvorcových metrov, stereo-súprava a malá posteľ. Žil som tu a už debutoval na Roland Garros. Ako teraz Guillaume Rufin. Bol som veľmi šťastný."

Veterána Santora vyhnala v utorok z dvorca tma krátko pred črtajúcou sa prehrou s Belgičanom Christophom Rochusom, ktorú v stredu už neodvrátil. Potom opísal tú poslednú noc. "Na štvrť hodiny som si poležiačky oprel nohy o stenu. Dal som si večeru. Ešte niečo by ste chceli vedieť? Do postele som išiel sám. Spal som 6,5 hodiny. Zobudil som sa a stále som bol v tej posteli sám. Príšerné. Poondiaty život. Verte mi," zasmial sa žoviálny Francúz a dodal: "Nie je to dôvod, pre ktorý končím s tenisom, ale možno to bol dôvod, pre ktorý som teraz prehral."

Mnohí aj objektívne renomovanejší súperi mali zo Santora hrôzu. Rus Marat Safin - pri vzájomnej bilancii 2:7 - priam povestnú. Francúz sa uškrnul: "Keď sme pred desiatimi rokmi vo Washingtone mali ísť spolu hrať po prvý raz, vyhlásil, že je to najhorší možný žreb. V hlave prehral už pred tým zápasom a v prvom sete dostal kanára. Nikdy sa nenaučil, ako na mňa. Mal čoraz väčší blok. Budem sa zrejme lúčiť na jesennom parížskom halovom turnaji v Bercy. On tiež. Keby sa náhoda prejavila a dala nás dokopy, bola by to zábava a krutosť zároveň."

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články