Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Šantiaci prezident si neváha napriek veku stále obúvať kopačky, náš legionár je miláčikom iževského publika

Sportnet|Publikované 8. dec 2002 o 23:00

Partizánske - Vydržať v ruskom vrcholovom športe druhý rok a neutekať už domov s batohom rozporuplných zážitkov na Slovensko, to svedčí nielen o

udomácnení sa našinca za východnými hranicami, ale i tom, že je mu tam dobre. Róbert Petruš (na snímke) na rozdiel od mnohých našich futbalistov či hokejistov si nespakoval kufre po pár mesiacoch, naopak, pochvaľuje si toto angažmán. Dôkazom jeho pohody je aj skutočnosť, že sa dohodol na pokračovaní pôsobenia. Budúci ročník tunajšej II. futbalovej ligy bude jeho tretím (v tom premiérovom absolvoval iba druhú časť ). Hráč klubu Gazovik Gasprom Iževsk nedá dopustiť na terajšie pôsobisko. Zvykol si na vzdialenosti, odlúčenosť od rodinky (manželka so synčekom chodia za ním na dva-tri mesiace). Hlavná vec, že futbalovo sa mu darí. Pravda, nie každý vydrží, mäkšie povahy podľahnú stresu z konkurencie, svojského prístupu trénerov či funkcionárov a nemohúcnosti z prelomenia bariéry medzi štatútom cudzinca a domácimi. Akonáhle však hráč zistí, ako si získať srdcia tunajších ľudí, či už lodivodov, činovníkov a fanúšikov, potom to má vyhrané a žije si ako v rozprávke. Tým viac, ak si osvojí ruštinu. "Ja už meliem po rusky ako rodený domorodec, ľahko som sa do toho dostal," poznamenal 29-ročný futbalista, ktorého korene siahajú do Prešova, kde aj niekedy pôsobil v Tatrane a do Iževska sa vybral ako hráč Púchova.

Po skončení ročníka sa začiatkom novembra objavil vo vlasti. Okrem rodiny navštevuje aj známych, zastihli sme ho na návšteve v Partizánskom. Ako pravý profík odložil na chvíľu povinnosti hosťa nabok a bez známok nervozity sa nám venoval. "Doma pobudnem do začiatku januára, vtedy cestujem na Cyprus. Tam máme sústredenie. Koncom marca sa potom rozbehne už aj súťaž." Nedalo nám neopýtať sa na to, či je niečo pravdy na šuškande, že mladší brat Marek (medzi nimi je rozdiel dvoch rokov), ktorý prejavil úmysel odísť zo Slovana Bratislava, má tiež namierené do Gazoviku. "V situácii, v akej sa nachádza, by to bolo preňho zrejme najlepšie riešenie. Aj ja by som bol, pravdaže, potešený, že by sme boli spolu. Mal by som ho pod dohľadom." M. Petruša v Iževsku majú zmapovaného, kormidelník ho videl v akcii, okrem toho zaňho zaprotežoval aj Robo, nepozývali by ho teda na skúšku. Údajne sú náklonní zobrať ho, len pôjde o to, aké požiadavky vytasia predstavitelia belasých.

Pozícia nášho legionára v tomto 750-tisícovom meste stúpa z mesiaca na mesiac. V uplynulých mesiacoch dokonca robil aj kapitána tímu, čo je prejav nesmiernej dôvery, ale i patričným vyznamenaním, ocenením jeho futbalovej kvality a užitočnosti. Vlani po príchode, keď predtým sa tímu nedarilo, nakoniec pomohol dostať ho na 10. priečku. Naposledy Iževsk bol jedenásty. "Prezident klubu aj kormidelník však naznačili, že už by bolo načase bojovať o post v prvej päťke. Na postup nemyslíme, medzi elitu z osemnástich účastníkov idú prví dvaja, vypadáva zase posledná dvojica." Robo tisíce kilometrov od Slovenska našiel jeden príbuzný moment. V klube, kde účinkuje, je prezidentom človek podobný Danielovi Bartkovi zo Senca. "Náš prezident Tumajev má 56 rokov, ale stále si trúfne nastúpiť v domácich stretnutiach na posledné dve-tri minútky. Vonku s nami málokedy cestuje, ale pred vlastným publikom si obuje kopačky. Nie je to frajerina, ale prejav toho, ako nesmierne futbal ľúbi. Doprial by som každému vidieť, ako vie prejavovať radosť hlavne po víťazstve nad favorizovaným rivalom. Behá v drese po ihrisku, šantí ako malé dieťa. Objíma hráčov, aj im finančne prilepší. O aké čiastky ide, to nechcem komentovať, nehodí sa to..." Keďže hlavným sponzorom je plynárenský koncern, o peniaze nie je núdza, výplaty i odmeny dostávajú všetci načas. Veď rozpočet klubu je desať miliónov dolárov a to ešte nepatrí medzi najbohatšie v súťaži! Nie div, že prezident si môže dovoliť aj malé divadielko na trávniku. Keď sa už reč zvrtla na financie, oddalo sa opýtať sa na výhodnosť kontraktu. "Z roka na rok je to pre mňa lepšie. Keď to mám porovnať so západnou Európou, je to približne rovnaké, hoci vo vyspelých krajinách sú predsa len relácie vyššie."

Petruš operuje ako ofenzívny stredopoliar, spravidla kryje chrbát dvom útočníkom a podporuje ich. V premiérovej sezóne zaznamenal štyri góly, v uplynulej už šesť. "Cením si, že z tejto porcie väčšina, tuším päť zásahov, boli rozhodujúce a rozhodli o našich víťazstvách. Napríklad v poslednom stretnutí s Permom bolo ešte v 90. minúte 0:0. Potom však prišla penalta po faule na mňa, ktorú som realizoval. Zahral som sa na Panenku, ale netrafil som dobre loptu, takže sa ledva dokotúľala za bránkovú čiaru. Pritom som bol celý týždeň chorý, ale tréner ma ukecal, aby som nastúpil." Ofenzívny futbalista zo Slovenska nastúpil takmer vo všetkých stretnutiach, chýbal akurát dva razy kvôli dištancu za 4 a 8 žltých kariet. Inak, pôvodný tréner v priebehu sezóny odišiel do Číny, bol tam pol roka, ale potom sa vrátil. Vraj to bolo dobré, lebo jeho nástupca nekočíroval mužstvo k spokojnosti. Gazovik bol v jednom období dokonca predposledný, ale pôvodný kormidelník Šlesarev zažehnal krízu a prevýšil pôsobenie kolegu Jurina. "Ten si dotiahol hráčov aj z Moskvy, ktorí neboli príliš výnimoční, ale akonáhle ho nahradil Šlesarev, vsadil na pôvodný káder a začali sme vyhrávať. Bolo načase, mali sme čo robiť, aby sme nevypadli." Elitu v II. lige predstavovali postupujúce celky Novorossijsk a Kazaň. Spočiatku Robo nebol v Iževsku sám, zo slovenského tria, ktoré tvorili pôvodne aj Nagy a Revák, však vytrval ako jediný. Pred posledným ročníkom prišiel aj Hloušek, ktorý hrával za 1. FC Košice. Spočiatku ani príliš nenastupoval, potom odišiel na operáciu, ale už sa späť nevrátil. "Z cudzincov som už zostal sám, aj dvaja Ukrajinci zo súpisky vypadli. Patrím do generácie zrelých hráčov, som asi piaty najstarší v kolektíve."

Zaujímalo nás, aký je jeho pohľad na tunajší futbal. Gazovik uprednostňuje systém 4-4-2 alebo 3-4-3. Tréner nemení svoju filozofiu. Pokiaľ ide o úroveň súťaže, tak prevláda nasadenie. "Všetci idú na doraz, aktéri sa nešetria. Ak to porovnám s našou ligou, tak je to celkom iný prístup. Tam je to dosť tvrdé, hoci nie zákerné, súperi vám nedarujú loptu ani meter ihriska. Lídri tabuľky boli lepší než ostatní, Kazaň sa dosť odtrhla, získala značný bodový náskok od súperov. Novorosijsk sa bil o postup s Tomskom až do konca." Paradoxom je, že priemerný Iževsk dokázal zdolať doma tiež favoritov. "Nechcem sa chváliť, ale v stretnutiach s nimi som aj dva razy skóroval." V marci nechodilo na zápasy Iževska príliš veľa fanúšikov, bolo ešte chladno. Najviac sa objavilo 15-17-tisíc divákov. Akonáhle sa výsledky zhoršili, ubudlo i priaznivcov v 40-tisícovom kotli. Východniar najradšej spomína z ruskej "exkurzie" na duel s Togliatti, keď Iževsk prehrával 0:2, ale dokázal to otočiť na 3:2. "Bol to môj vari druhý zápas počas môjho angažmán. Na prvý gól som prihral, potom som urobil penaltu, z nej sme vyrovnali a tretí zásah som dal ja.

Róbert Petruš dostal od klubu byt a služobné auto Lada Samara. Je s ním spokojný, je to predsa nezničiteľné vozidlo. "Mám čas využívať ho, v okolí je dosť atrakcií vrátane parkov a zoologických záhrad, čo je pre 5-ročného synčeka Nina pastva pre oči." Východniar sa stal miláčikom publika v Iževsku ( diváci najviac skandujú pri ohlásení jeho mena, vehementne ho povzbudzujú priamo v zápase), aj rozhodcovia ho rešpektujú, hoci vie byť impulzívny. Tak to vyzerá, že tam prežíva pravú futbalovú selanku. Samozrejme, podkutú drinou a stopercentným nasadením. Lebo inak by sa ľahko mohol dostať do prepadliska zabudnutia a šedého priemeru. A to by bol koniec jeho vybudovanej pozície.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.