Pondelok, 14. júna, 2021Meniny má Vasil

San Jose Sharks: po slabšom úvode najlepšia sezóna v histórii

Sportnet|31. mar 2004 o 00:00

Nedeľnou výhrou 2:1 nad Dallas Stars, kľúčovým rivalom v Pacifickej divízii, dosiahli San Jose Sharks ako tretí tím v tejto sezóne hranicu sto bodov v základnej časti. Do jej konca odohrajú žraloci ešte tri zápasy, no tento výsledok je už teraz historick

Nedeľnou výhrou 2:1 nad Dallas Stars, kľúčovým rivalom v Pacifickej divízii, dosiahli San Jose Sharks ako tretí tím v tejto sezóne hranicu sto bodov v základnej časti. Do jej konca odohrajú žraloci ešte tri zápasy, no tento výsledok je už teraz historický rekord klubu. Dosiahli ho vo svojej dvanástej sezóne v NHL.

Nie je to výsledok, ktorý by sa očakával, hoci na druhej strane nie je to až také prekvapenie. Problém je len v jednom: malo sa tak stať už vlani. Pred rokom sa totiž mala dovŕšiť spanilá jazda, ktorá sa začala v sezóne 1996/1997. Odvtedy sa žraloci ako jediný klub v NHL rok od roku bodovo zlepšovali (62 - 78 - 80 - 87 - 95 - 99), takže sa celkom seriózne začalo v súvislosti s nimi hovoriť ako o vážnom uchádzačovi o Stanleyho pohár. Prvý raz v histórii vyhrali Pacifickú divíziu a v play off roku 2002 im do finále Západnej konferencie chýbal iba jediný gól.

Za všetkým je Ron Wilson

Nestalo sa. Vlaňajšia sezóna bola úplnou katastrofou. Namiesto súboja vo finále žraloci klesli takmer úplne na dno, skončili až na 14. mieste v Západnej konferencii. Trénera Suttera a generálneho manažéra Lombardiho to stálo miesto. Sutterovu pozíciu za striedačkou zaujal v polovici sezóny bývalý kouč Washington Capitals Ron Wilson. Tomu sa síce nepodarilo v polovici rozbabranej sezóny otočiť smer plavby, ale začal s ráznou prestavbou. Mužstvo opustili kľúčoví muži Owen Nolan a Teemu Selänne, veterán Adam Graves nedostal novú zmluvu. Viac priestoru začali dostávať mladí a neznámi hráči ako Dimitrakos, Preissing, Ehrhoff, Cheechoo, Smith a niektorí ďalší. Iba traja hráči základného kádra do novej sezóny mali nad tridsať rokov.

Slabší začiatok

Úvod do novej sezóny sa niesol v znamení tej starej. Sharks dosiahli v októbri iba jediné víťazstvo, pričom až v troch dueloch nedali ani gól. Osem zápasov doma za sebou nevyhrali. Prvý impulz k obratu dala až séria z konca novembra, keď žraloci vyhrali päť zápasov za sebou. Iba dva kluby (New Jersey a Philadelphia) mali v tomto mesiaci vyšší bodový priemer. Pozitívnym momentom tejto vydarenej série bolo, že tri zápasy vyhrali žraloci na klziskách súperov, čo nepochybne posilnilo ich sebavedomie, najmä ak dovtedy vyhrali rovnaký počet zápasov vonku až po devätnástich zápasoch. V tom čase sa utriasla aj brankárka výmena, keď z mužstva odišiel do Calgary Flames tretí brankár Mika Kiprusoff. Pre prvého gólmana Nabokova s náhradníkom Toskalom sa tým vyjasnili veci, čo malo nepochybne upokojujúci účinok na výkon celého kolektívu.

Za bod obratu možno v tomto zmysle považovať výhru 5:0 na ľade Phoenix Coyotes 21. novembra. Sharks tu prvý raz ukázali, akú majú potenciu, ak im všetky hviezdy budú priať. Od tej chvíle prehrali v riadnom hracom čase dvakrát za sebou iba raz začiatkom februára. Trojzápasový výpadok v marci (prehry s Coloradom, Dallasom a Minnesotou) sú v tomto kontexte iba nepríjemným potknutím, kompenzovaným skvelou sériou nasledujúcich zápasov 8 - 1 - 1 - 0.

Vydarený test

Sharks finišujú v sezóne vo veľkom štýle. V poslednej sérii štyroch výhier za sebou nechali okrem Phoenixu na štíte Detroit, Calgary a Dallas, teda tímy, s ktorými sa reálne môžu stretnúť v play off. Tento test svedčí o pripravenosti mužstva bojovať o Stanleyho pohár s akokoľvek silným tímom.

Niet pochýb o tom, že kľúčovým mužom Sharks v tejto sezóne je tréner Ron Wilson. Napriek absencii veľkých mien sa mu podarilo sformovať mužstvo, ktoré má štýl, grády a ťah. Konečne zobudil Patricka Marleaua, muža s veľkou hokejovou perspektívou, ktorý bol už hodný kus na ceste k zabudnutiu. Marleau bol najvyššie draftovaným hráčom Sharks v roku 1997 (1. kolo, druhý celkovo), avšak jeho potenciál zostával nevyužitý. Ani v tejto sezóne nemal práve najjagavejší rozbeh, ale teraz o ňom možno povedať, že je lídrom kolektívu. Jeho štatistiky nie sú ohurujúce (za sedem sezón v NHL nikdy nedosiahol viac než 60 bodov v základnej časti), ale pozitívne vplýva na mužstvo vďaka svojmu rozhľadu a nebojácnosti. Po prvý raz bol nominovaný do zápasu hviezd.

Marleau nie je však jediný, kto má u Sharks dobrú sezónu. Útočníci Ekman, Cheechoo, McCauley, Sturm, Koroľuk sa už prehupli nad svoje najkvalitnejšie individuálne výkony. Podobne je to aj v obrane v prípadoch Hannana a mladého Preissinga.

Čo najväčšmi teší fanúšikov a vedenie tímu, je fakt, že Sharks dokážu zohrať dobrú partiu prakticky s kýmkoľvek. Nie sú psychicky labilný tím. Vari aj preto, lebo len málokto z nich v tejto sezóne čakal taký kvalitný výsledok. Psychická vyrovnanosť môže byť ich tromfom v play off.


Súvisiace články