Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

S "Cujom" sa to nepodarilo, dokáže to "Orol Eddie"?

Sportnet|Publikované 27. nov 2002 o 23:00

Mnohí priaznivci klubu NHL Toronto Maple Leafs nechceli veriť vlastným očiam, keď sa na internete začiatkom júla objavila informácia, že gólman

modro-bielych, Curtis Joseph, sa sťahuje do Detroitu. Vedenie javorových listov, ale najmä generálny manažér a kouč v jednej osobe, Pat Quinn, bol ustavične bombardovaný mailami od nahnevaných fanúšikov. Veď Curtis Joseph, spoluhráčmi i médiami prezývaný "Cujo" podľa hororového filmu Stephena Kinga, v ktorom rovnomenný krvilačný pes prenasleduje ľudí patril spolu s kapitánom Matsom Sundinom k najobľúbenejším hráčom a bol i akousi dušou mužstva. Quinn sa samozrejme bránil ošúchanou frázou, že Joseph si pýtal príliš veľa a klubová pokladnica by to vraj neuniesla. Vzápätí však podpísal niekoľkoročný kontrakt s bitkárom Tie Domim, zaručujúci nekompromisnému útočníkovi 5 miliónov dolárov, a pre väčšinu verných fans je odvtedy obyčajným klamárom. Okrem Josepha vytrejdoval z bašty kanadského hokeja aj druhého gólmana Coreyho Schwaba (odišiel do New Jersey).

Dôležitý brankársky post však nezostal dlho v rukách farmárskeho Mikaela Tellqvista. Quinn sa rozhodol osloviť veterána Eda "The Eagle" Belfoura (na snímke), ktorý s podpísaním zmluvy príliš dlho neváhal. Jeho predchádzajúci zamestnávateľ, texaský Dallas Stars, mu dal už v júni jasne najavo, že s jeho službami nepočíta. Hokejoví odborníci tento Quinnov zjavný trend z núdze patrične okomentovali. A ako už asi tušíte, manažér Maple Leafs ich postrehmi nadšený príliš nebol. Stačí sa však pozrieť na štatistiky z uplynulého ročníka. Curtis Joseph si v 51 zápasoch pripísal 29 víťazstiev a udržal priemer 2,23 gólu na zápas, kým "Orol Eddie" Belfour mal čísla podstatne horšie na 21 víťazstiev potreboval odohrať až 60 stretnutí, priemer gólov na zápas sa zastavil na 2,65. Napriek tomu si funcionári Toronta myslia, že Belfour je tým správnym mužom, ktorý konečne vybojuje pre toto hokejom pobláznené mesto Stanleyho pohár, na ktorý Maple Leafs márne čakajú už od roku 1967. Sám Eddie o tom nemá najmenšie pochybnosti: "Ako rodákovi z Kanady mi javorové listy boli vždy sympatické. Som pripravený ukázať, že do starého železa rozhodne nepatrím a v každom stretnutí pôjdem na 110 percent. My ten pohár vyhráme!" No, reči sú to síce pekné, ale tie zápasy nevyhrávajú. Ak ich však nová akvizícia Toronta bude chcieť naplniť, mala by si zaspomínať na svoje najlepšie roky v Chicagu (v sezóne 1990/91 zaznamenal v 74 dueloch rekordných 43 víťazstiev) alebo v Dallase, kde pôsobil od roku 1997 a získal tu svoj prvý a zatiaľ posledný pohár Lorda Stanleyho. To je však v hokejovom ponímaní už dávna minulosť. Priaznivcov Maple Leafs bude sotva zaujímať, koľko individuálnych trofejí sa nachádza v jeho vitríne, ak bude mizerne chytať. Okrem veku 37 rokov a nevyrovnaných výkonov je tu ešte jedna maličkosť. Totiž Belfourovo agresívne správanie. Pred dvoma rokmi sa v spoločnosti "ľahšej" dámy vpotácal podgurážený do hotela a okamžite si zlú náladu začal vybíjať na personále. Dokonca sa pobil s hotelovou ochrankou a skrotila ho až polícia za výdatného prispenia slzného plynu. Toto extempore mu vynieslo dvojročnú podmienku a pokutu 3 000 dolárov. Vlani zase rozbil v šatni televízor a video len preto, že ho tréner Stars Ken Hitchcock po prvej tretine stiahol z ľadu a nahradil Martym Turcom. Akoby to nestačilo, "Orol Eddie" sa zbalil, z klubu jednoducho odišiel a odmietal komunikovať s vedením. Nakoniec sa umúdril a vrátil do "Džejárovho mesta", no podobnými výstrelkami si svoju reputáciu značne pošramotil. Toronto mu však dalo šancu dokázať, že stále patrí k špičkovým gólmanom a zároveň dúfa, že sa Belfour bude trochu krotiť.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.