Utorok, 19. októbra, 2021Meniny má Kristián

Vedia ako vychovať šampiónov. Deti učia, aby sa posledným neposmievali

Komárňanský štvorkajak patril dlho k absolútnej svetovej špičke. Na sníme Richard Riszdofer (zľava), Michal Riszdorfer, Erik Vlćek a Juraj Tarr. (Autor: TASR)
Prémiový obsah
Miloslav Šebela|31. okt 2019 o 14:33

V Komárne ocenili olympionikov.

KOMÁRNO. Na Slovensku je to unikát. A aj vo svete by ste hľadali niečo podobné len veľmi ťažko.

Koncentrácia majstrov sveta a olympijských medailistov na Základnej škole na Pohraničnej ulici v Komárne je priam neuveriteľná.

Vyrástli tam piati olympijskí medailisti - bratia Michal a Richard Riszdorferovci, Juraj Bača, Juraj Tarr a Erik Vlček.

O tom, že patrili či stále patria v kanoistike k extratriede, svedčí, že spolu získali na majstrovstvách sveta až 59 medailí. V rokoch 2002 a 2003 bol komárňanský štvorkajak neporaziteľný.

Víťazil na všetkých súťažiach. Na svetových šampionátoch bral zlato na tisícke aj päťstovke.

Dnes niečo málo vídané.

„Tréner je úspešný len vtedy, ak má úspešných zverencov. Mal som šťastie, že s týmito chlapcami, ktorí predtým prešli rukami iných trénerov, som mohol dosiahnuť vrchol. Boli to neobyčajne usilovní, vytrvalí a inteligentní športovci, na ktorých som veľmi hrdý,“ vraví dlhoročný tréner Komárňanov Tibor Soós.

Na Základnej škole na Pohraničnej ulici v Komárne odhalili pamätné plakety piatim olympijským medailistom (zľava) - Erikovi Vlčekovi, Jurajovi Tarrovi, Jurajovi Bačovi, Michalovi Riszdorferovi a Richardovi Riszdorferovi. (Autor: TASR)

Podmienky ako v Seville

Komárno má svoje genius loci. Mesto je obkolesené riekami a mŕtvymi ramenami. Podmienky na vodácke športy tam boli odjakživa.

Klub sa v meste začal formovať v povojnovom období. Najväčší vzostup však zažil od roku 1972, keď vybudovali prvú lodenicu.

„Také prírodné podmienky, ako máme v Komárne, som videl možno ešte v Španielsku a Seville. Sme obklopení riekami – Dunajom, Váhom a viacerými ich ramenami," vysvetľuje Soós.

„Lodenica zo sedemdesiatych rokov bola skromnejšia, ale mali sme tam všetko potrebné. V roku 2000 sme vybudovali novšiu, ktorá sa môže pokojne porovnávať aj so zahraničnými. Ak dnes chcete pritiahnuť deti k športu, musí byť aj prostredie adekvátne. K nám chodia aj rodičia. Radi tu trávia voľný čas,“ dodáva známy tréner.

Jeho slová potvrdzujú aj kanoisti. Juraj Tarr a Erik Vlček vravia, že sa k tomuto športu dostali tak, že ich do lodenice priviedli rodičia.

„Vždy tam chodilo veľa ľudí, bola tam dobrá atmosféra a okolo veľa detí. Trávili sme tam veľa času. Išlo to prirodzene,“ spomína Tarr.

Výnimočnosť lokality potvrdzuje aj bývalý reprezentačný tréner Pavol Blaho. Zásluhu na vybudovaní novej lodenice pripisuje najmä Soósovi.

„Zasadil ju do ideálneho prostredia. Na kanoistiku tu máte skvelé podmienky. Plusom pre nás bolo aj to, že do Maďarska to je kúsok,“ hovorí Blaho.

U našich južných susedov patrí dlhodobo rýchlostná kanoistika medzi silné športy. Už v sedemdesiatych rokoch získavali Maďari na olympijských hrách medaily. Komárňania sa mnohým veciam priučili práve u nich.

„Získali sme od nich veľa.

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiace články