Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Rušný duel prvých dvoch prerušila prestávka

Sportnet|Publikované 20. nov 2005 o 23:00

Košice Bolo obdobie, keď sa futbal z väčších miest vytrácal. Niekoľko rokov to pripomínalo akúsi reťazovú akciu, ktorá sa spustila v I. lige a

nezastavila sa dokonca ani v nižších súťažiach. Teraz však akoby ktosi zavelil čelom vzad a táto hra sa pomaly vracia tam, kde kedysi zapustila hlboké korene a písala pozoruhodnú históriu. Čoraz výraznejšie to dokumentuje Poprad, ktorý po rokoch, keď jeho existencia doslova visela na vlásku, vyhral vo IV. lige skupine SEVER nielen jesennú časť, ale po tradičnej jarnej predohrávke v súťažiach VsFZ zimuje na čele pelotónu. Čomu pripísať takýto viditeľný obrat pod Tatrami. Predovšetkým otcovia mesta pochopili, že športový život v Poprade nemôže končiť hokejom a basketbalom. Najmä, keď futbal mal úspešnú minulosť, napokon jeho meno sa objavovalo v najvyššej slovenskej súťaži v časoch federácie. Neskôr však sa ľudového športu chopili samozvanci, ktorí svojím vystupovaním a slovami pripomínali skôr ironikov, ako funkcionárov ochotných pobiť sa za jeho dobro a zdolávať prekážky. Išlo to tak ďaleko, že v tomto meste sa pomaly každý začal hrať na svojom piesočku, medzi sebou trieštili zbytočne sily a oslabili lesk tejto hry.

Pre dobro popradského futbalu je to, že zjednotil svoje sily a s trénerom Stanislavom Kochom, ktorý má bohaté skúsenosti zo Svitu, ale aj z druholigového Senca, trpezlivo začal budovať mozaiku úspechov. V súťaži má druhý najúspešnejší strelecký kolektív, ktorý však zdobí najlepšia obrana. O jeho ofenzívnu silu sa výrazne zaslúžila bývalá ligová dvojica Tatrana Prešov Dvorožňák (ináč odchovanec zelenobielych) Kočiš (vyrastal v Trebišove). Z jej spolupráce Poprad už dosť vyťažil, napokon toto duo strelilo 19 gólov (prvý z neho 15), kým o ostatných 29 gólov sa zaslúžilo deväť hráčov. Viditeľnejší výkyv malo mužstvo iba v šlágri kola v Spišskom Podhradí. Pravda, domáci v tomto dueli zahrali veľmi dobre a z toho sa zrodil výsledok 5:1. A práve na ňom je kuriózne to, že v jedinom stretnutí dostalo toľko gólov, ako vo všetkých ostávajúcich pätnástich dovedna. S výnimkou zápasu s Breznicou, ktorý v 15. kole prehralo 2:3, trikrát inkasovalo po jednom góle. Hodno pripomenúť, že v šlágri jesene zdolal Poprad Brekovčanov, teda súpera, ktorý mu dýcha stále na päty, gólom Dvorožňáka. Napriek tomu sa ukazuje, že práve celok sídliaci neďaleko Humenného môže narobiť Popradu najväčšie starosti. Nielen preto, že na lídra má len dvojbodové manko a na jeho pôde prehral iba najtesnejším rozdielom, ale aj preto, že má dobré podmienky, vrátane výborného trávnika, a pochopiteľne i kvalitný hráčsky káder, ktorý tvoria bývalý hráč Vranova a momentálne najlepší brekovský strelec Gaži, ďalej futbalisti s ligovými skúsenosťami z humenského dresu Židzik, Murinčák a ďalší dobrí hráči, takže spolu s dobrou prípravou v tom je tajomstvo úspechov mužstva, ktoré rozdrvilo Spišské Podhradie 7:2. Tento výsledok možno spochybňuje trochu naše tvrdenie, že Spišiaci po niekoľkoročnom snažení majú dnes skonsolidovaný celok. Potvrdzujú však, že napriek inkasovanej sedmičke majú v súťaži tretiu najlepšiu obranu i útok, tiež len dve prehry, ako prví dvaja, iba o štyri body menej ako vedúci tím, takže na jar môžu ešte poriadne zamiešať postupové karty. Ich zbraňou je aj to, že momentálne majú viacerých úspešných strelcov Žigu, Kukoľa, Matfiaka a Fábryho, a v týchto kanonieroch aj veľmi silnú útočnú zbraň. Za silným trojlístkom vedie pelotón ostatných účastníkov skupiny nováčik Stakčín. Aj keď ťaží hlavne z domáceho prostredia, má štvrtý najúspešnejší útok v súťaži. Najmä zásluhou útočníka aj s trocha ligovými skusmi Kurinčáka, ktorý vedie súťaž strelcov so 17 gólmi, ale i vďaka muške Chalčáka. Ak si uvedomíme, že táto dvojica rozvlnila siete súperov 27-krát, je jasné, v čom je sila Stakčína. Veď o zostávajúcich päť gólov mužstva sa postarali už len traja hráči, pričom dvaja z nich rozvlnili siete iba raz. Aj z prehľadu mien vidieť, že viacerým mužstvám odvádzajú veľmi cenné služby bývali ligisti. Môžu to potvrdiť aj v Snine. Kým presne pred rokom sa potápala na dne, teraz je presne v polovici tabuľky. Už na jar jej P. Diňa veľmi pomohol k záchrane a teraz k pokojnejšej zime. Jednak siedmimi strelenými gólmi v súčasnosti je najlepším strelcom mužstva avšak aj neoceniteľnými prihrávkami a hlavne skúsenosťami na nezaplatenie. Napokon, Diňa futbalovo vyrastal v tomto meste a ako vidieť, chce sa mu odvďačiť čo najviac. Všeobecná mienka expertov o bývalých ligistoch na tomto stupni súťaženia je veľmi kladná. Svojou účasťou na trávnikoch robia pre propagáciu športu veľa, na tréningoch sa môžu ostatní hráči od nich mnohému priučiť a v samotných zápasoch, aj keď nohy im už neslúžia hrať v takom tempe ako v minulosti, ich futbalový um cítiť na každom kroku a zatiaľ na tom neprerobil nik. Nehovoriac o Diňovi. Hoci tretí najúspešnejší ligový kanonier slovenskej histórie 11. júla mal už 42 rokov, ihrisko stále neopustil. I to prezrádza, že futbal ostal jeho srdcovou záležitosťou a že v IV. lige môžu byť diváci radi, že môže ešte vidieť slovenského Matthewsa, ktorý je síce bez šľachtického titulu, ale ten vysoko preváži jeho úsmev a stále veľká popularita. Aj keď sa hovorí, že futbal je kolektívna hra, o jej sile rozhodujú jednotlivci. Najlepšie to vidieť na Kračúnovciac

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.