Rusnák, Liba a Lukáč boli ako tri Svätoplukove prúty

BRATISLAVA. Legendárny tréner ruskej zbornej Viktor Tichonov tvrdieval, že by v zostave nevymenil jediného muža za hráča zo súperovho tímu.

Raz však priznal: „V prípade útoku Vincent Lukáč – Dárius Rusnák – Igor Liba by som spravil zaiste výnimku.“

Trojica sa parádne dopĺňala. Lukáč bol obávaný kanonier, Rusnák špílmacher, dával hre myšlienku i spoluhráčom skvelé prihrávky. Liba bol všestranný univerzál.

Slovanista Rusnák, jeho krídelníci hrali za Košice, pripísal ruskú všímavosť aj inej udalosti.

Poznačil si ich Tarasov?

„V roku 1982 bol na stáži v Slovane Bratislava legendárny tréner Anatolij Tarasov. Všetko pozoroval, jeho zápisníček bol svetoznámy. Možno si nás poznačil a povedal Tichonovovi.“

Vo svojej ére patrili k najlepším útokom na sveta. Československu pomohli vyhrať titul majstra sveta (v Prahe 1985), i získať striebornú olympijskú medailu (Sarajevo 1984). Prirovnávali ich k fenomenálnej sovietskej trojke Makarov-Larionov-Krutov.

„Boli sme ako Svätoplukove prúty, sťa jeden hráč. Každý vedel o každom pohybe druhého. Tri roky sme boli najlepší útok v československej reprezentácii,“ tvrdil Liba.

Dokopy ich dala náhoda

Dokopy ich dala trošku i náhoda. Peter Ihnačák, ktorý hrával pôvodne s dvojicou Lukáč-Liba, emigroval do USA. Tréner Luděk Bukáč ku košickej dvojičke presunul Rusnáka.

Trafil presne, ihneď si sadli. „Bolo to čisto trénerove rozhodnutie a citlivé. Nič nacionalistické, ale predsa: traja Slováci si asi viac rozumejú. V tomto prípade to platilo,“ spomína dnes päťdesiatjedenročný Rusnák, profesor útoku, ako ho nazval spoluhráč Lukáč.

„Vinco bol výnimočný strelec, veľmi rýchly a technický hráč. V súkromí zabávač. Azda 90 percent jeho nájazdov sa skončilo gólom. Daro bol rozvážny, pilier útoku. Stmeľoval nás. Svojou dlhou hokejkou strieľal svoje typické góly spoza brány. Vedel vypomáhať i v obrane,“ opisuje spoluhráčov naj〜mladší Liba. Prešovčan, ktorý začal korčuľovať na zmrznutej rieke Torysa.

Liba hral aj s Gretzkym

Libu všeobecne považovali za najvšestrannejšieho z trojice. Technicky i fyzicky dokonale vybavený, excelentný korčuliar s vyváženou útočnou a defenzívnou činnosťou.

Jediný z trojice vyskúšal NHL, kde si zahral v jednom útoku aj s najlepším hokejistom všetkých čias - Wayneom Gretzkym.

Kariéru ukončil až v roku 2003 - suverénne posledný z trojice. Mal 43 rokov.

„Igor bol celoplošný hokejista. Vinco typický zakončovateľ. Dávali sme veľa gólov, tak rovnomerne, každý z nás,“ poznamenal Rusnák.

Najvydarenejší turnaj zažili na olympiáde v Sarajeve. Nastrieľali 12 (každý dal po štyri) zo 40 gólov národného tímu.

Ruský kouč Tichonov priznal, že prevýšili aj jeho útok Makarov - Larionov - Krutov. „Vyhrali sme nad Američanmi 4:1 a Kanaďanov sme zdolali 4:0. V oboch rozhodol náš útok. To boli naše najlepšie časy,“ hovorí Liba.

Golonka a Rusnák

Zlato ušlo Československu vo finále, po nešťastnej prehre 0:2 s Ruskom. Už o rok na to v Prahe Rusnák dvíhal nad hlavu trofej pre majstrov sveta. Ako druhý slovenský kapitán spoločnej čs. reprezentácie. Predtým nosil céčko zo Slovákov iba Golonka - nebol však majstrom sveta.

Útok opäť patril k najlepším. „My Slováci sme hrali úplne iný typ hokeja, ako Česi,“ tvrdil Rusnák. „Drzejší, dravejší, agresívnejší.“

Šampionát mal vtedy iný model. Najskôr všetkých osem tímov hralo o postup do štvorky. ČSSR prehrala so ZSSR (1:5), USA (1:3) a remizovala s Kanadou 4:4.

Prvý štyria hrali o titul odznovu, predchádzajúce výsledky sa nerátali.

„Mali sme skvelý tím a takmer nepostúpili do záveru. Skončili sme až štvrtí. Neviem, v čom to bolo, ale radšej sme hrali pod tlakom. Ak by sme prehrali so Švédskom, išli by to finálovej štvorky tri korunky. Náš útok dal rýchlo tri góly, zvíťazili sme 7:2 a rozbehli sa. Vo finále sme potom zvíťazili rad zaradom nad ZSSR 2:1, USA 11:2 a Kanadou 5:3. Možno tak som dal svoj najdôležitejší gól kariéry, na 4:3,“ spomína Rusnák.