Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Rudolf Horváth oslavuje životné jubileum.

Rudolf Horváth. (Autor: Ján Leško)
Ján Jacoš|Publikované 28. jún 2017 o 09:01

Prešovský rodák a hádzanársky majster sveta z roku 1967 sa dožíva 70 rokov.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

PREŠOV. Hral na dvoch svetových šampionátoch v hádzanej mužov, na juniorských a akademických majstrovstvách sveta.

S Duklou Praha hral dvakrát vo finále Pohára európskych majstrov (v súčasnosti Liga majstrov) a bol s ňou aj majstrom Československa.

S Tatranom Prešov bol majstrom Československa v rokoch 1969 a 1971 a hral v semifinále Pohára európskych majstrov. Odohral 176 prvoligových zápasov a dal v nich 324 gólov.

V rokoch 1988 až 1992 bol prezidentom Československého zväzu hádzanej a členom Československého olympijského výboru.

V roku 1990 bol jedným z hlavných organizátorov majstrovstiev sveta v hádzanej mužov, jedna zo skupín šampionátu sa hrala v Prešove.

Stal sa najúspešnejším športovcom Prešovského okresu za rok 1969, bol mu udelený titul majstra športu.

V roku 2001 ho v ankete zaradili medzi najlepších hádzanárov 20. storočia na Slovensku, bol uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej a Siene slávy prešovského športu.

Rád sa k šampionátu vracia

Rudolf Horváth sa k zlatému svetovému šampionátu 1967 vo Švédsku rád vracia:

„Dosiahli sme vtedy výnimočný úspech, taký, aký sa dodnes nezopakoval. V tom čase mal prešovský Tatran vynikajúcich hádzanárov, takže nomináciu by si zaslúžili aj ďalší chlapci. Na šampionát ma vybrali preto, lebo som bol univerzálnym hráčom. Tréner Konig ma mohol postaviť na ľavé i pravé krídlo, ako pivotmana i postmana. V zápasoch majstrovstiev to aj využil. Vo Švédsku sme tvorili skvelú partiu, nebolo rozhodujúce, kto je práve na ihrisku. Nesmierne som si vážil všetkých hráčov, lebo sme sa vzájomne rešpektovali. Veľmi mi imponovalo, ako sa ku mne, najmladšiemu členovi, ostatní hráči správali.“

Zlatými medailami boli dekorovaní štyria prešovskí hádzanári: už nebohí Martin Gregor, Anton Frolo, Vladimír Seruga a Rudolf Horváth.

Okrem hráčov Tatrana žiaden slovenský oddiel nemal v tíme majstrov sveta svoje zastúpenie.

Šport a pedagogická práca sa stali súčasťou jeho života. Pôsobil aj ako tréner (ženy ZVL Prešov), muži (v katarskej Dohe), vždy si však udržal kontakt s vysokou školou a povolaním, ktoré si vybral na celý život.

Vypracoval sa na vysokoškolského profesora, na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity sa venuje výchove budúcich učiteľov.

Autor: Ján Jacoš

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.