Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Rudolf Ferenčuha dnes slávi šesťdesiate narodeniny

Sportnet|Publikované 27. okt 2002 o 23:00

Šesťdesiatu stránku svojho životného albumu obráti dnes bývalý futbalista, ale aj hokejista Spišských Vlách, neskôr futbalový tréner Rudolf Ferenčuha

(na snímke).

Jeho futbalové prvotiny sa spájajú s rokom 1956, v ktorom počas štúdia v Martine hrával dorasteneckú ligu za tamojší Spartak. Po skončení štúdia a návrate z Turca hrával za dorastencov Tatrana Spišské Vlachy. Počas vojenčiny v rokoch 1961 1963 obliekal dres Dukly Behyně, ktorá štartovala v krajskej súťaži. V Behyně hral tiež aj ľadový hokej. Rudo bol tzv. športovým "obojživelníkom". V lete hrával futbal a v zime hokej. Po absolvovaní vojenskej základnej služby sa vrátil medzi futbalových seniorov Spišských Vlách. Bol členom súdržnej kamarátskej partie, víťazného tímu, ktorý v pamätnej sezóne 1965/1966 si prvenstvom v I. triede vybojoval postup do Východoslovenských majstrovstiev kraja (súčasná III. liga).

V zime Rudo vymenil futbalový dres a kopačky za hokejku a korčule a brázdil ľadové plochy nielen v našom okrese, ale aj v krajských súťažiach.

Z trénerov, ktorí formovali jeho výkonnostný futbalový rast si aj po rokoch váži martinského trénera Františka Gromnicu. Počas aktívnej hráčskej činnosti v Spišských Vlachoch sú to pozitívne spomienky na kormidelníkov Ladislava Legárta i Jozefa Kubovčíka. Na hracej ploche si zo spoluhráčov najviac rozumel s Eugenom Pavlíkom. S ním tvoril zohraté duo stredopoliarov a s týmto spoluhráčom si navzájom striedali kapitánsku pásku.

Rudolf Ferenčuha bol osvedčeným a spoľahlivým realizátorom pokutových kopov. Z pokutovej značky sa prakticky nemýlil. Razancia jeho povestnej pravačky nachádzala uplatnenie aj pri iných štandardných situáciách. S úsmevom spomína Rudo na zápas v Gemerskej Hôrke v roku 1963, kde bombou zo štyridsiatich (!!!) metrov trafil šibenicu domácej bránky a prispel tak k remíze Vlašanov v pomere 3:3.

Pri preosievaní spomienok a triedení dojmov a zážitkov svojej hráčskej futbalovej kariéry vylovil oslávenec jeden úsmevný príbeh z roku 1967. Vtedy cestovali Vlašania do Rudnian na dôležité derby Majstrovstiev kraja, kde vzhľadom k záchrane v tejto súťaži potrebovali bodovať naplno. Nešťastie dostalo zelenú v Jamníku, kde sa Vlašanom pokazil autobus a ich štart v Rudňanoch bol ohrozený. Spásonosné náhradné riešenie pohotovo poskytol bývalý brankár Spišských Vlách a neskôr funkcionár klubu Ján Tomčík, ktorý ako vodič z povolania odviezol mužstvo do Rudnian nákladným autom Tatra. Napriek trampotám s dopravou sa vtedy potvrdil zmysel príslovia koniec dobrý, všetko dobré. Vlašania v Rudňanoch vyhrali 1:0 gólom Emila Podrackého.

Po zavŕšení aktívnej činnosti presedlal Rudolf Ferenčuha na trénersku dráhu. V Bratislave úspešne absolvoval kurz futbalových trénerov II. triedy. Jeho prvý úspech v tejto funkcii sa dostavil v roku 1976 v podobe opätovného postupu Spišských Vlách do Majstrovstiev kraja. Jeho ďalšími trénerskymi zastávkami boli Olcnava a Spišské Podhradie. Určitý čas bol aj trénerom Školského športového strediska so špecializáciou pre futbal pri ZŠ v Spišských Vlachoch.

Futbal si podmanil aj jeho o dva roky mladšieho brata Štefana. Ten hrával dorasteneckú ligu za bývalé VSS Košice, neskôr obliekal seniorsky dres Rapidu Bratislava. A do tretice v šľapajach otca kráča aj jeho syn Marián. Tiež sa upísal futbalu, ale na rozdiel od seniora, junior stráži priestor medzi troma bránkovými žrďami momentálne v drese Olcnavy.

Oslávencovi k jeho okrúhlemu životnému jubileu srdečne blahoželáme a do ďalších rokov života mu prajeme veľa pevného zdravia, životného optimizmu a sviežosti, ako aj rodinnej pohody a spokojnosti.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.