Slovenský obranca VLADIMÍR MIHALIK nezažil atmosféru draftu na vlastnej koži, ale výber v prvom kole ho nesmierne potešil.

Robustný hráč druholigového Prešova odišiel do zámoria bez znalostí angličtiny a celkom sám vo veku osemnásť rokov.

Na letisku v Kanade sa takmer stratil. „Nejak som sa tam pretĺkol a našiel pána s tabuľkou Vladimír Mihalik, Red Deer Rebels,“ zaspomínal na svoju prvú zámorskú cestu hráč HK Dukla Michalovce.

V roku 2005 vás draftoval klub Tampa Bay Lightning v prvom kole z 30. miesta. Ako si na to spomínate?

Bolo to veľmi rušné. Na draft som necestoval, lebo v tom čase som bol na reprezentačnom zraze v Prievidzi a túto informáciu som sa dozvedel pri večeri. Draft sa udial rok po lockoute a nemal veľkú prestíž, pretože sa neodohrala celá sezóna v NHL. Na samotnej akcii bolo tridsať najlepších hráčov z USA a Kanady. Z Európanov tam bol možno iba Anže Kopitar zo Slovinska. 

Ako ste reagovali, keď ste sa to dozvedeli? 

Bol som rád, pretože som nemal vysoké očakávania. Myslel som si, že sa moje meno objaví neskôr. Prvotné šťastie vystriedali obavy. Nevedel som, čo sa bude diať. Vtedy som tomu všetkého nerozumel, nerozprávalo sa o tom tak veľa ako teraz.

Myslíte si, že lockout ovplyvnil aj výber hráčov v drafte? 

Nie, skauti a kluby fungovali na tej istej úrovni, ale NHL sa nehrala.

V tom istom roku draftovali aj vášho kamaráta Mareka Zagrapana z 13. miesta, kde si ho vybralo Buffalo Sabres. Prežívali ste to spolu?