Doma nestratili ani bod. Vonku neoslnili, z Maďarska sa im ale vracia strelec

OKOLIČNÁ NA OSTROVE. Futbalisti piatoligového FC Okoličná na Ostrove sa v uplynulej jeseni riadili heslom „môj dom, môj hrad“. Až na pohárový zápas s druholigovým Komárnom zvíťazili vo všetkých ôsmich domácich stretnutiach V. ligy Východ ZsFZ, navyše, v Slovnaft Cupe vyradili v domácom prostredí štvrtoligové Hurbanovo a aj treťoligové Veľké Ludince.

Obec zo Žitného Ostrova zviditeľnilo pred rokmi ďaleko za hranicami chotára trio Japoncov v zostave.

V štedrej ére Ferdinanda Csépiho, ktorý dokázal dotiahnuť do jeden a poltisícovej dediny okrem Japoncov napríklad aj bývalého stredopoliara Slovana Bratislava či Dunajskej Stredy Árpáda Gögha, postavili najskôr útulný štadiónik a potom napríklad v sezóne 2010/11 hrali IV. ligu spolu s okresným Komárnom.

Časom sa mnohé pomenilo a aj piatoligová Okoličná dnes musí produkovať hlavne vlastných odchovancov.

Jedným z nich je stále iba 20-ročný útočník Szilárd Szilágyi, ktorý sa stal v minulej sezóne najlepším strelcom V. ligy Východ a ktorý sa na konci neúplnej sezóny lúčil so súťažou dvomi gólmi v zápase FC Dulovce – FC Okoličná (1:2), pretože potom dostal nevídanú ponuku od maďarského štvrtoligistu Menfocsanaky Labdarúgó Kft.

Aktuálne to ale vyzerá tak, že veľký tromf zeleno-bielych sa vracia domov a v odvetnej časti si otvorí nový strelecký účet opäť v piatej lige, v ktorej vlani nebolo veľa obrancov, ktorí ho dokázali čisto obrať o loptu.

Okoličná si síce počas tejto jesene trochu pokazila povesť na ihriskách súperov, keď zvíťazila iba v Komjaticiach (2:0) a remizovala iba v Lipovej (1:1), no v domácom prostredí – ako jediná v súťaži – nestratila ani jeden bod.

Jesenným výsledkom v 18-člennej tabuľke je siedma priečka, iba o skóre za šiestym Kmeťovom, ale až so štyrmi plusovými bodmi v tabuľke pravdy.

Ešte v lete vyradili Žitnoostrovania v Slovnaft Cupe doma na penalty najskôr Hurbanovo (IV. liga JV), potom aj Veľké Ludince (III. liga Z), keď sa v oboch domácich súbojoch gólovo pripomenul najmä skúsený Roland Turza. V Okoličnej bol potom v strede týždňa 25. augusta veľký futbalový sviatok, veď prišlo druholigové Komárno, ktoré pred skoro 700 divákmi víťazstvom 8:0 hostiteľa vôbec nešetrilo.

„A zápas vo Svätom Petri? Ešte dnes mám z toho zápasu nočné mory. Viedli sme tam o dva góly a napokon prehrali 5:2. Môj tím sa úplne rozpadol po psychickej stránke. Nasledujúci týždeň som musel prerušiť tréningový proces, lebo až deväť hráčov malo príznaky na Covid19 a preto sme nemohli nastúpiť ani na zápas v Podhájskej,“ krúti hlavou hrajúci tréner a prezident FC Okoličná na Ostrove ŠTEFAN UZOLA (39), rodák z obce, ktorý po dorasteneckých časoch vo Vasasi Budapešť hrával tretiu aj druhú ligu za Močenok, Komárno a Šaľu.

Pri hodnotení uplynulej polsezóny začneme nečakanou novinkou. Vraj sa k vám vracia vlaňajší najlepší strelec súťaže Szilárd Szilágyi?

Áno, je to pravda. Ústna dohoda už padla, Szilárd sa vráti po polroku domov do Okoličnej a od 10. Januára sa už pripravuje s mužstvom.

Dlhú 17-kolovú jeseň ste si spestrili tromi stretnutiami Slovnaft Cupu. Na penalty ste vyradili štvrtoligové Hurbanovo, potom aj treťoligové Veľké Ludince až vás zastavilo druholigové Komárno. To museli byť ťažké skúšky...

Jednoznačne áno, boli to ťažké zápasy, ale chalani v nich ukázali odvahu, bojovnosť aj charakter. Samozrejme sme mali aj kúsok šťastia pri penaltách. Proti KFC Komárno sme dreli pokiaľ stačili sily, ale nakoniec zvíťazila kvalita a skúsenosti súpera.

Súťaž ste začali víťazstvom 2:0 v Komjaticiach, kde ste dohrávali polhodinu bez vylúčeného Rovenszkého. Vonku ste už ale potom získali iba bod v Lipovej (1:1) a bola z toho najslabšia polsezóna Okoličnej na ihriskách súperov za ostatné roky. Čím to je?

Je to tak. Odkedy pôsobím v Okoličnej si takú slabú polsezónu na ihriskách súperov nepamätám. Nezvyknem sa skrývať za výhovorky, ale to, čo sa udialo za posledných päť-šesť mesiacov okolo mužstva nie je obvyklé. Dlhodobo sa nám zranilo niekoľko kľúčových hráčov, čo sme pocítili hlavne v zápasoch na súperovej pôde.

V Komjaticiach sa vám zranil Imrich Meleg a v pohári s Komárnom Andrej Csinger. Na ako dlho vypadli zo zostavy?

Títo dvaja hráči vypadli minimálne na päť-šesť týždňov a keďže v súťaži sme mali aj anglický týždeň, chýbali vo viacerých zápasoch. Aj po návrate neboli ešte v 100-percentnom stave, ale jednoducho museli hrať. Žiaľ, na dlhšiu dobu vypadli aj Szalai, Turza, Mészáros a na konci jesene som mal svalové zranenie aj ja.

Na domácej pôde začalo vaše mužstvo cenným víťazstvom 5:3 nad spolufavoritom súťaže Pozbou. Mali ste nejaké informácie o tomto tíme legionárov?

Ani nie. Ale vedeli sme, že príde jeden z najkvalitnejších tímov súťaže, ak nie najkvalitnejší, ktorý nepríde na výlet. Tak to aj bolo a dovolím si tvrdiť, že zápas mal štvrtoligovú úroveň.

V domácich zápasoch ste – ako jediní – nestratili ani jeden bod. Čomu to pripisujete?

„Môj dom, môj hrad,“ naozaj platilo. Doma hráme oveľa uvoľnenejšie, kľudnejšie. Disponujeme kvalitnou infraštruktúrou a snažíme sa zabezpečiť kultivované prostredie nielen pre divákov, ale aj delegované osoby. Fanúšikovia nás húževnato ženú za víťazstvom.

Ktoré z domácich stretnutí bolo najťažšie?

To spomínané s Pozbou. Bol to jednoznačne najťažší a najkvalitnejší zápas jesene. Samozrejme, boli u nás aj ďalší kvalitní súperi, ale najlepším bolo mužstvo Pozby.

V stredajšom predohrávanom 16. kole ste prehrali 2:0 v priemerných Podlužanoch a štyri dni nato v poslednom Svätom Petri dokonca 5:2, pričom ste viedli 0:2. Ako sa to stalo?

Na tie zápasy naozaj nerád spomínam. Pre naše mužstvo to bola najhoršia fáza jesene. V Podlužanoch sme pritom začali veľmi dobre, ale darovali sme súperovi lacné góly.

A zápas vo Svätom Petri? Ešte dodnes mám z toho zápasu nočné mory. Viedli sme tam o dva góly a napokon prehrali 5:2. Môj tím sa úplne rozpadol po psychickej stránke. Nasledujúci týždeň som musel prerušiť tréningový proces, lebo až deväť hráčov malo príznaky na Covid19 a preto sme nemohli nastúpiť ani na zápas v Podhájskej. Bolo to pre nás naozaj ťažké obdobie.

Ako by ste zhodnotili káder. Koho vyzdvihnete a kto zaostal za očakávaním?

Nerád vyzdvihujem jednotlivcov, pretože tím vyhráva a prehráva spoločne, avšak ak máte v mužstve tak kvalitného brankára, ako je náš Károly Fél, tak proste musím spraviť výnimku.

Je niečo, čo vás v jesennej časti potešilo, prípadne sklamalo?

Potešila ma reakcia a podpora našich fanúšikov, keď sme sa po niekoľkých rokoch prihlásili do Slovnaft Cupu. Tretí zápas proti KFC Komárno bol u nás pompéznou oslavou amatérskeho futbalu so všetkým, čo k tomu patrí. Tieto skúsenosti nás posúvajú ľudsky a aj profesne.

Negatívnou stránkou jesene bol obraz našej výkonnosti na súperovom ihrisku. Tu musíme zabrať najviac. V dnešnom futbale rozhodujú drobnosti, od hráčov neočakávam zázraky, ale keď aj prehráme, musí to byť po stopercentnom nasadení každého hráča. Verím, že v jarnej časti si reputáciu napravíme.

Ako by ste zhodnotili úroveň doterajšieho priebehu súťaže?

V lige je niekoľko dobrých tímov aj teraz, ale kvalita súťaže je určite nižšia, ako napríklad pred tromi rokmi. Po čiastočnej reorganizácii sa úroveň piatej ligy podľa mňa znížila.

Okrem funkcie prezidenta klubu ste aj hrajúci tréner. Čo je na tejto trojkombinácii najťažšie?

Okrem funkcií v našom klube, roky pôsobím aj pri mládeži v KFC Komárno, kde momentálne zastávam funkciu hlavného trénera kategórie U15, kde trénujeme týždenne štyrikrát plus máme majstrovský zápas.

Pred piatimi rokmi som sa ako hráč vrátil domov do rodnej Okoličnej, potom som sa stal trénerom a pred dvomi rokmi aj prezidentom klubu. Rolu prezidenta FC som zobral pod podmienkou, že mi členovia výboru pomôžu, pretože pri mojom časovom vyťažení to inak nejde dôstojne zastávať. Našťastie mám okolo seba srdciarov, ktorí sú nakazení futbalovou DNA a vo všetkom si navzájom pomáhame. Funguje to presne podľa mojich očakávaní.

Samozrejme, vždy by sa dali robiť veci ešte lepšie, ale robíme to, čo je v našich silách. Najťažšou úlohou pritom je manažovanie vlastného času. Zatiaľ sa to vždy podarilo.

Okrem návratu Szilágyiho, aké zmeny sa ešte chystajú v Okoličnej?

Szilágyi prichádza, Rigó pravdepodobne odchádza, alebo si len dáva prestávku od futbalu. Chcem dať šancu mladým hráčom, ktorí potrebujú čas a trpezlivosť. Našťastie, máme talentovaných mladíkov aj v našom doraste, ktorí by mali o niekoľko rokov ťahať náš tím dospelých.

Hneď skraja jari hostíte Podlužany a Komjatice. V tabuľke pravdy máte nádejné štyri plusové body, čo bude v odvetách cieľom FC Okoličná?

Odvety začíname dvoma domácimi zápasmi a určite chceme pokračovať v dobrej domácej bilancii a natiahnuť tak víťaznú šnúru. Počas zimnej prípravy si ale musíme urobiť poriadok v hlavách a do sedemnástich jarných zápasov nastúpiť s novou energiou. Prioritou bude vylepšenie našej výkonnosti na ihriskách súperov. Celkovo chceme skončiť do piateho miesta.