Sobota, 27. február, 2021Meniny má Alexander

Rozhovor so Zdenom Cígerom

Sportnet|Publikované 30. jan 2002 o 07:07

S rovnakým číslom, aké nosil do Vianoc v tíme New York Rangers, podkuroval v pondelkovom stretnutí NHL svojim bývalým spoluhráčom už v drese Tampa Bay Lightning s chuťou hrajúci ZDENO CÍGER. Po zápase si ešte v neveľkej tréningovej miestnosti v útrobách .


Zdeno Cíger (vľavo) pri podpisovaní prihlášky Slovenska na ZOH v Salt Lake City. Vpravo je predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL



S rovnakým číslom, aké nosil do Vianoc v tíme New York Rangers, podkuroval v pondelkovom stretnutí NHL svojim bývalým spoluhráčom už v drese Tampa Bay Lightning s chuťou hrajúci ZDENO CÍGER. Po zápase si ešte v neveľkej tréningovej miestnosti v útrobách Madison Square Garden pridával – v rýchlych sériách posilňoval ruky a brucho. Odfukoval v zjavnej pohode. „Čo je nové v Slovane?“

Zrejme ste s niektorými chlapcami v kontakte.

„Ale hej. Len už tie zmeny nestíham sledovať. A netajím, že som odišiel dosť rozčarovaný. Snažil som sa ako kapitán bojovať za meškajúce peniaze pre ostatných a človek sa dočkal viac nevďaku.“

Vám Slovan nedlhuje?

„Čoby nie, ale nemienim o tom vyplakávať.“

Po piatich rokoch v Slovane ste sa rozhodli vrátiť do NHL. V minulosti ste si pochvaľovali zázemie v Bratislave. Prečo teda znovu NHL, pravda, okrem lukratívnejších podmienok?

„Iste, motivuje ma dokončiť pekný kontrakt v NHL. Predsa len som potreboval zmenu. Mám správy, že v Bratislave chodí na hokej málo divákov a z takej kulisy najbolestnejšie počuť hanlivé výkriky. Poznám to a som na ne dosť citlivý. Konkurencia v NHL burcuje, hoci už nemám dvadsať rokov a nepotrebujem sebe alebo niekomu niečo dokazovať.“

Aj Pavol Demitra sa po neželanom odchode blízkeho priateľa Michala Handzuša zo Saint Louis vyjadril, že odvtedy pristupuje k hokeju ako k chladnej profesii, plnokrvná vášeň ustúpila.

„U mňa je to možno podobné. Dosť veľa času a energie som investoval do budovania vzťahovej atmosféry v Slovane, teraz sa viac starám o svoju vlastnú pohodu. Fyzickú aj psychickú. Navyše si stále musím dávať pozor na nepríjemné bolesti chrbtice.“

Po trejde z Rangers by vám teplejšie podnebie na Floride malo pomôcť.

„Veľmi. Spočiatku som bol síce z nečakanej výmeny rozčarovaný, ale teraz som naozaj rád. Páči sa mi tam. Som šťastný, že hneď po zápase letíme domov do Tampy, kde ma čaká štrnásťročná dcérka Michaela a priateľka Xeňa. Po dcéru som si prišiel na Slovensko. Vypýtal som ju na pár dní zo školy. V Tampe hrá tenis, páči sa jej. Som spokojný s tým, ako som si zariadil nový osobný život. S bývalou manželkou komunikujeme normálne.“

Na Slovensku nepanuje jednoznačný názor na váš postoj k reprezentácii na olympijských hrách v Salt Lake. Ako je to?

„Trochu ma mrzí, že sa o tom písalo dosť skresľujúco. Nikdy som nepovedal, že nechcem hrať na olympiáde. Výkonnostne sa na to cítim, no na druhej strane sa nepotrebujem ponúkať. Je pravda, že som neabsolvoval letný kemp v Piešťanoch, ale mal som vlastný tréningový program. A nebol som v tomto smere sám. Úprimne povedané, na posledných MS v Nemecku som nadobudol pocit, že tréner Ján Filc mi veľmi neverí. Zmena kapitána tesne pred šampionátom je dosť nezvyklá.“

Hovoril s vami manažér Peter Štastný?

„Pred dvoma mesiacmi. Petra si vážim, robí, čo môže. Teraz je však realita taká, že nie som v nominácii a budem si môcť oddýchnuť. V poslednom čase sme mali zvlášť ťažký program.“

VOJTECH JURKOVIČ, New York

Súvisiace články