Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Rozhodcov som nemal nikdy rád, hovorí Michal Puci

Sportnet|Publikované 13. dec 2004 o 00:00

Poprad Písal sa rok 1961 a Michal Puci (na snímke) začal robiť v Poprade hokejového funkcionára. K hokeju ho priviedol dnes už nebohý pán Červeň,

ktorý vykonával v tom čase funkciu predsedu. Michal Puci začínal v popradskom klube ako vedúci mužstva. O dva roky neskôr sa stal po odstupujúcom pánovi Frisovi tajomníkom klubu. Túto funkciu vykonával takmer dvadsať rokov. V roku 1967 sa Michal Puci dostal do predsedníctva SZĽH a o rok neskôr na ustanovujúcej konferencii SZĽH bol zvolený a v slovenskom predsedníctve fungoval osem rokov. Prešiel rôznymi funkciami, jedná z nich bola tá, že bol predsedom komisie pre výstavbu zimných štadiónov, ktorých bolo na Slovensku v tej dobe minimum.

"Súčasne som potom dobrovoľne, nie profesionálne, vykonával funkciu tajomníka v Poprade. Bolo to dosť náročné, pretože predsedníctva slovenského zväzu boli každé dva týždne a bolo treba cestovať do Bratislavy, pričom som pracoval v Poprade na Pozemných stavbách," objasnil M. Puci, ktorý desať rokov bol aj vo federálnom orgáne vo výbore československého zväzu ľadového hokeja. Tam pôsobil v matričnej a medzinárodnej komisii. Pätnásť rokov vykonával aj funkciu predsedu okresného zväzu ľadového hokeja v Poprade a členom predsedníctva krajského zväzu v Košiciach bol taktiež pätnásť rokov.

Hokej sa stal jeho životom a venoval mu každý deň i hodinu svojho ja.

"Boli aj nejaké prestávky, ale tie boli veľmi krátke. Z funkcionárov, ktorých som zažil, si veľmi vážim nebohého predsedu Jána Červeňa, ktorý urobil veľa pre popradský hokej. Ďalším bol František Babinec, ktorý prestal pôsobiť pod Tatrami pred revolúciou a nedotiahol dokonca to, čo sme mali v úmysle. Spoločne sa nám však podarilo dosiahnuť to, že v Poprade sa vytvorilo stredisko štátnej športovej reprezentácie ministerstva vnútra. Po schválení federálnej vlády bol popradský hokej finančne i materiálne plne zabezpečený z rozpočtu ministerstva vnútra. Našou výhodou bolo, že sme chodili na výbery vojakov základnej vojenskej služby, kde si kluby vyberali hráčov. Na prvom mieste bola Jihlava, potom Trenčín a Poprad. Z toho vyplynulo, že sme postúpili do federálnej ligy a v nej sme neboli outsidermi," pripomenul M. Puci, ktorý medzitým vykonával i funkciu výkonného riaditeľa združenia oddielov a klubov ŠKP Poprad. Po nežnej revolúcii sa Červená hviezda premenovala na Športový klub polície (ŠKP). Keď sa Slovensko stalo samostatným štátom, nepodliehal klub pod federálne ministerstvo vnútra, ale pod Slovenskú republiku. Onedlho 72 ročný Michal Puci zažil niekoľko hokejových období, a tak môže jednotlivé éry porovnávať.

"Poprad bol vždy liahňou výborných hokejistov a hráči v tej dobe, keď sme hrali slovenskú národnú ligu, odchádzali do Bratislavy i Košíc. Boli to Kordiak, Grandtner, Mrukvia, Sakáč, Bukovinský, Šupler, Selvek, Faith, Svitana, Brtáň a ďalší. Boli sme veľmi uznávaní a vychovávali sme veľkých hokejistov. Títo hráči však hrali zadarmo, boli to amatéri, ktorí chodili do práce. Ráno sme prišli zo zápasu rýchlikom a chlapci išli do roboty. Dnes je to všetko za peniaze a hráči nemajú taký prístup a srdce, aby dokázali, že bojujú za svoje farby," konštatoval M. Puci, ktorý nemá príliš v láske hokejových rozhodcov.

"Na rozhodcov mám rôzne názory. Nikdy som ich nemal rád, lebo arbitri to bola samostatná éra. Už za môjho pôsobenia v SZĽH nebohý Vojtech Okoličány chcel vytvoriť na Slovensku samostatný zväz rozhodcov. To mu ale našťastie neprešlo. Arbitri chceli byť pánmi, aby im nikto nemohol rozkazovať. Dnes je situácia taká, že klub ani nemôže vetovať rozhodcu, lebo komisia rozhodcov to neberie do úvahy. To je podľa mňa veľká chyba. Viem sa nahnevať a veľmi sa ma dotkne, keď naši rozhodcovia napríklad v lige žien, kde bojujeme o popredné umiestnenie, vedia v zápasoch vonku zaúradovať tak, že prehráme. Dievčatá hrajú s chuťou, sú to čisto amatérky a výkony arbitrov sú veľmi slabé. Podobne tak je to i v mužskej extralige. Rozhodcovia častokrát nevedia posúdiť, čo je správne a dobré. Preto sa s nimi bude musieť niečo robiť, lebo v opačnom prípade sa netreba diviť, že hráči napadnú rozhodcov, keď sa právom cítia byť ukrivdení," bez kladenia si servítky na ústa otvorene povedal M. Puci, ktorý má počas svojej bohatej hokejovej funkcionárskej kariéry množstvo nezabudnuteľných zážitkov.

"Za bývalej československej republiky sa len veľmi ťažko dalo dostať na zájazd do zahraničia. Chodili tam len vybrané mužstvá. Už v roku 1967 sme boli na turnaji 25. výročia hokeja v rakúskom Linzi, čo bola pre nás veľká pocta a zadosťučinenie. Za Poprad v tom čase hrali Faith a iní mladí chlapci. Súperov sme valcovali 18:0, 20:0, a tak som Jánovi Faithovi povedal: "Jano, keď prídeš pred bránu, nestrieľaj na ňu, ale vystrel na mantinel, nech duní. A on mi na to povie: "No, pán Puci, ta šak ja chcem dac góla." A ja som mu na to riekol, že nás tu už nikdy nezavolajú, keď budeme takto vyhrávať," s úsmevom na perách si zaspomínal na jednu z humorných historiek M. Puci, ktorý vytiahol z talóna ešte jeden krátky príbeh.

"Na sklonku roku 1969, na Štedrý deň, sme cestovali na štrnásťdňový zájazd do Švédska. Išli tam štyri klub, Brno, Sparta Praha, Kladno a Poprad. Bol to historický zájazd, lebo nikdy predtým nebol Poprad na takomto zájazde. Hralo sa za tridsaťstupňových mrazov, ale turnaj priniesol pre našich chlapcov, ktorí vtedy hrali ako Jurčík, Alexy, Korvín a ďalších nezabudnuteľné zážitky. Vtedy sme sa s nebohým pánom Červeňom báli, že tam niektorí z nich zostanú, lebo mali viaceré ponuky. Tŕpli sme do poslednej chvíle, či nám niektorí z nich neujde. Doma by sme mali problémy, najmä ja ako nestraník, lebo sme sa za nich zaručili," doplnil M. Puci, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o obnovenie Tatranského pohára v ľadovom hokeji. V súčasnosti vykonáva funkciu predsedu revíznej komisie v HK Tatravagónka ŠKP Poprad.

Organizovaný ľadový hokej na Slovensku oslavuje v týchto dňoch 75. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti na sobotňajšom galavečere ocenil Zlatými odznakmi osobnosti, medzi ktorými nechýbal ani dlhoročný hokejový funkcionár Michal Puci z Popradu.

Súvisiace články