Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Románek sa v Prešove presadil, v Piešťanoch mu to však sypalo viac

Ján Románek. Prišiel Prešovu pomôcť a prežil na východe zaujímavú sezónu. (Autor: ra)
Sportnet|Publikované 10. apr 2013 o 00:00

Ján Románek potvrdil aj v drese Prešova povesť produktívneho hokejistu, aj keď taký výrazný ako v predošlom ročníku za rodné Piešťany zase nebol.

PREŠOV. Keď prišiel Románek do Prešova, priaznivci prvoligového hokejového tímu očakávali, že sa výrazne zviditeľní. Tak ako v predošlom ročníku v rodných Piešťanoch, kde bol najproduktívnejším hráčom súťaže a výrazne im pomohol k účasti vo finále a nakoniec aj v extralige (zásluhu na tom malo aj to, že Slovan zamieril do KHL).

Stal sa najlepším strelcom HC 07 s 27 zásahmi a navyše v počte víťazných gólov ho nik iný z I. ligy nepredbehol (10).

Jednotlivec vynikne, ak potiahne tím

Bral to ako nečakané prekvapenie, bol zaskočený, ale našťastie preňho prišla ponuka od prezidenta Reného Puchera, a tak prikývol.

„Bolo to východisko zo situácie, v ktorej som sa nechtiac ocitol, ale neľutujem, že som sa tak rozhodol. A či to bol dobrý krok? To neviem, najprv som chcel byť čo najbližšie k domovu, ale promptná reakcia Prešovčanov ma zlomila. Potom prišli možno aj lepšie ponuky, ale už som rozhodnutie nevzal späť, nepatrilo sa meniť stanovisko,“ poznamenal 34–ročný borec, ktorý v Piešťanoch zaznamenal v predminulom ročníku vynikajúcich 86 bodov (39+47) a hladko predbehol všetkých konkurentov.

Nuž, ak to porovnáme s bilanciou na východe, tak to bolo neporovnateľne iné - 49 bodov (27+19). Práve tento útočník mal pomôcť naplniť smelé ambície Šarišanov po sezóne, ktorá nebola úspešná. Tá uplynulá dopadla síce lepšie, ale i tak sen minimálne o finále rýchle stroskotal.

A či Jano zostane v prešovských farbách naďalej, o tom sa nechcel teraz ešte príliš rozširovať.

„Zatiaľ sa nikto so mnou nerozprával o možnej ďalšej spolupráci.“

Na margo podstatne okresanej produktívnosti v drese HC 07 naznačil, že ľudia vždy očakávajú, že pokiaľ prídu nejakí lepší strelci, tím začne vyhrávať.

„Nie vždy to ale takto funguje. Samotný hokejista nezmôže veľa, pokiaľ nepotiahne kolektív. A keď sa darí tímu, vynikne aj jednotlivec.“

Nebol taký zohratý ako predtým

Románek v kúpeľnom meste exceloval aj preto, lebo fungoval v partii, ktorá bola pokope niekoľko rokov, so spoluhráčmi už vedel hrať aj naslepo. Jeden o druhom vedeli všetko, aj to, ako sa nadychujú pri korčuliarskych tempách.

„Okrem toho mužstvo bolo postavené inak, hral som častejšie presilovky. V Prešove bolo viac kvalitných hráčov, sila sa rozložila na všetky formácie a niekoľkí sa dostali nad hranicu 40 či 50 bodov.“

Svoju bilanciu, hoci nebola až taká výnimočná, ale ani nie zanedbateľná, nepreceňuje. Mrzí ho tiež to, že tím nenaplnil očakávania.

„Treba vidieť aj to, že i iní chcú byť úspešní a nie každému je to dopriate. Musia zostať aj porazení,“ prezradil hokejista, ktorý sa po prvý raz ocitol v tomto regióne.

Opýtali sme sa ho, či by pristal na prípadné predĺženie spolupráce.

„Máme malé bábätko, takže by som sa poradil s rodinkou, ale nevidel by som v tom problém. Treba hrať tam, kde je o nás záujem.“

Pravdaže, ani po odchode z Piešťan na svoje rodné mesto nezanevrel, bol rád, že kamarátom sa v tíme nováčika medzi elitou nanajvýš darilo a takmer sa postarali o najväčšie prekvapenie – postup do finále. Už účasť v semifinále bola výnimočná.

„Škoda, že nám to nevyšlo v Prešove. Úvod bol rozpačitý, ani prílev naozaj súcich hráčov nezaručil výsledky, ktoré boli rôzne. Lepšie momenty sa striedali so slabšími. Spočiatku to bolo trošku bez herného systému, ku koncu sme už boli stabilizovanejší. Vypadnutie prišlo v čase, keď sme predvádzali pekný hokej."

J. Románek prezradil, že si musel zvykať na nových spoluhráčov, trénerov, prešiel tiež obdobím hľadania a zosúladenia s partiou.

„Postupne sme sa vycibrili, ustálili, ale viedla k tomu nie vždy priamočiara cesta. Ukázalo sa, že ani angažovanie známych mien nebolo automatickým návodom na úspech. Možno boli niekedy až priveľké oči a vyhlásenia o tom, že ideme vyhrať súťaž, skôr uškodili, ako pomohli. Príhodnejšie by bolo kráčať od zápasu k zápasu a veriť, že to dotiahneme čo najďalej.“




Súvisiace články