Hazardovi ponúkol miesto v Košiciach. Havrilla zažil v Belgicku nevšedné veci

Éra s koronavírusom prináša predtým nepoznané situácie. Naplno to zažil aj RICHARD HAVRILLA, prvý viceprezident Slovenského futbalového zväzu, ktorý je zároveň predsedom Východoslovenského futbalového zväzu.

V uplynulých dňoch sa ako delegát UEFA zúčastnil na kvalifikačnom turnaji o postup na majstrovstvá Európy v kategórii U17.

„Bol som v pozícii zástupcu UEFA so všetkými relevantnými kompetenciami. Mojou úlohou bolo skontrolovať štadióny určené na zápasy i tréningy. Ďalej kontrola hotelov, v ktorých boli ubytovane tímy, a najmä dozeranie na bezproblémový priebeh turnaja. Prípadné problémy bolo potrebne riešiť,“ priblížil pre Sportnet.

A problémy skutočne nastali...

Namiesto pôvodných štyroch účastníkov skupiny zasiahli do hry len traja. Prečo?

Na turnaji sa zúčastnili štyri krajiny - domáce Belgicko, Nórsko, Luxembursko a Azerbajdžan. Hrať sa malo systémom každý s každým, ale covid situácia zmenila scenár turnaja. Hráči a členovia realizačného tímu Azerbajdžanu síce boli očkovaní, ale vakcínou, ktorá nie je v Belgicku a Európskej únii certifikovaná. Museli ísť na PCR testy a traja hráči boli, nanešťastie, pozitívni.

Belgické úrady rozhodli, že celá výprava musí ísť do karantény na sedem dní, čo znamenalo, že všetci musia zostať v izbách. Aj jedlo im nosili.

Všetci boli touto situáciou zaskočení. Komunikovali sme s UEFA, Azerbajdžanským futbalovým zväzom, zástupcami tímov i organizátormi turnaja. Bolo veľmi ťažké im oznámiť, že nemôžu hrať prvé dva zápasy.

Otázne bolo, či nastúpia na posledné stretnutie proti Luxembursku. Po internej diskusii sa rozhodli, najmä zo zdravotného hľadiska, že stretnutie neodohrajú a odstupujú z turnaja.

Ako hodnotíte športovú stránku turnaja?

Veľkým prekvapením bol určite výsledok stretnutia Belgicko – Luxembursko, v ktorom Luxemburčania zvíťazili 1:0.

Hra a výkony luxemburského tímu boli prekvapením, pretože dokázali nielen vyhrať nad Belgickom, ale uhrať aj remízu s Nórskom, pričom prehrávali už 0:2.

Belgičania proti ním ľahkovážne zahadzovali šance, čo sa im vypomstilo. Po chybe stopéra dostali gól a už nedokázali vyrovnať. Keďže Belgičania vyhrali nad Nórskom, postúpili spolu s víťazom skupiny Luxemburskom. Tomu sa to podarilo zrejme prvýkrát v histórii.

Kde sa zápasy skupiny odohrávali?

Hralo sa v Tubize. Je to malé mestečko približne tridsať kilometrov od Bruselu. Nachádza sa tam tréningové centrum Belgického futbalového zväzu. Má sedem ihrísk s vynikajúcim prírodným trávnikom, kryté ihrisko s umelou trávou a jeho súčasťou je aj štvorhviezdičkový hotel, v ktorom sme boli ubytovaní.

Stretli ste aj nejakú futbalovú osobnosť?

Áno. Mal som šťastie, pretože v tom istom čase tam bol aj A-tím belgickej reprezentácie so všetkými svojimi hviezdami. Pripravovali sa na semifinále Ligy národov proti Francúzsku.

Vzhľadom na Covid situáciu sme boli všetci separovaní a neprišiel som s nimi do žiadneho blízkeho kontaktu. Až na Edena Hazarda.

Ako k tomu došlo?

Bol som si zabehať a potom som šiel do posilňovne na bicykel. Mal som na sebe požičané belgické tričko, pretože svoje veci na cvičenie som si zabudol doma.

Eden na mňa ihneď spustil francúzštinu, ale je som mu angličtinou odpovedal, že po francúzsky neviem. Len po anglicky a slovensky.

Aj ste si podebatovali?

Prehodili sme zopár fráz. Na záver som mu povedal, že keď skončí v Reale Madrid, miesto v Košiciach mu vybavím. Schuti sa zasmial. Je to milý chlapík.

Navštívili ste aj iné zápasy?

Áno. Videl som stretnutie dvadsaťjednotiek Belgicko - Kazachstan. Domáci vyhrali 2:0, gólmi z dvoch pokutových kopov. Z hry sa gólovo nepresadili. Semifinále Ligy národov Belgicko – Francúzsko som sledoval v televízii. A napokon som bol priamym svedkom stretnutia siedmej belgickej ligy.

Akú malo úroveň?

Toto stretnutie ma, priznám sa, zaujímalo najviac, pretože som chcel vidieť, aký je rozdiel medzi Belgickom a Slovenskom na amatérskej úrovni. Bol som prekvapený. Zápas sa začal v rýchlom tempe, hráči išli na doraz, bolo tam veľa šprintov, veľa tvrdých, ale férových súbojov.

Technika v tejto rýchlosti nebola na vysokej úrovni, ale bolo sa načo pozerať. Bol som presvedčený, že v takom tempe vydržia možno prvú polhodinu, ale prekvapili ma. Oni takto šprintovali celý zápas.

V zhruba osemdesiatej minúte vybehli štyria domáci hráči z vlastnej šestnástky a prešprintovali až do súperovho pokutového územia.

Hralo sa na umelej tráve, v sobotu večer pri umelom osvetlení. Veľká väčšina klubov hrá práve v sobotu večer, niektoré v piatok.