Vedci tvrdili, že je to nemožné. Messner im dokázal opak

KÁTHMANDU. Legendárny taliansky horolezec Reinhold Messner ako prvý na svete uskutočnil úspešný sólový výstup bez kyslíkového prístroja na najvyššiu horu sveta Mount Everest.

Od jeho historického prvenstva uplynie vo štvrtok 20. augusta 40 rokov.

Vrchol najvyššej hory sveta (8848 m. n. m.), ktorú Tibeťania volajú Čomolungma (Bohyňa Matky zeme) a Nepálčania Sagarmatha (Hlava nebies), dosiahol Messner sólovým výstupom a bez použitia umelého kyslíka 20. augusta 1980.

Vedci tvrdili, že je to nemožné

Celosvetovú senzáciu však vyvolal už o dva roky skôr, keď spolu s Rakúšanom Petrom Habelerom dosiahli 8. mája 1978 ako prví na svete vrchol Mount Everstu bez použitia umelého kyslíka.

To sa dovtedy považovalo za nemožné, lebo výskumy uvádzali, že hladina kyslíka nad 8000 metrami je príliš nízka a stačí len na to, aby horolezec prežil, ale bez pohybu.

Messner s Habelerom začali spolu liezť v roku 1974 a do dňa, keď sa rozhodli pokoriť Mount Everest, mali za sebou viacero mimoriadnych výkonov.

Z nich najvýraznejšie v severných stenách Matterhornu a Eigeru v rekordných časoch a v roku 1975 zlezenie osemtisícovky Gašerbrumu (Hidden Peak, 11. najvyšší vrchol na zemi) bez použitia umelého kyslíka.

Pád do trhliny aj veľa snehu

Úspešný výstup z roku 1978 inšpiroval Messnera k ďalšiemu historickému prvenstvu.

Rozhodol sa zdolať Mount Everest nielen bez použitia umelého kyslíka, ale aj sólovo.

Na vrchol najvyššej hory sveta sa vybral z Tibetu severnou cestou počas monzúnovej sezóny, keď je na Mount Evereste veľké množstvo hlbokého snehu.

Vybral si cestu, ktorou sa v roku 1924 rozhodol ísť George Mallory. Ten sa však z vrcholu nevrátil a jeho telo našli až koncom 20. storočia.

Cestu na vrchol Messnerovi sťažoval nielen hlboký sneh, ale aj osemmetrový pád do trhliny, ktorý prežil bez zranenia. Podarilo sa mu z trhliny vyliezť a na hranici smrteľného vyčerpania vrchol Mount Everstu dosiahol 20. augusta 1980.

"Hlavne si nepredstavujte, že na vrchole som prepadol nejakej eufórii a radosti. Jednak je tam málo miesta na nejaký pohyb a vlastne ani nie je čas sa zdržovať. Najmä pre bezpečnosť by mal horolezec čo najrýchlejšie zostúpiť späť dole", opísal neskôr historický úspech Messner.

Do roku 1986 zdolal nemecky hovoriaci dobrodruh vrcholy všetkých 14 svetových osemtisícoviek ako prvý v histórii. Prešiel naprieč Antarktídou či pokoril púšť Gobi.

Reinhold Messner sa narodil 17. septembra 1944 v talianskom tirolskom mestečku Bressanone ako druhé z deviatich detí. Otec bol nemecký učiteľ a amatérsky horolezec, ktorý svoje deti odmalička viedol k láske k horám a prírode.

Messner často spomínal, že svoju prvú horu pokoril ako päťročný, teda skôr, ako vedel čítať a písať.

V 13 rokoch už zdolával okolité Dolomity, neskôr liezol aj na ľadovcové steny, ktoré sú považované za mimoriadne nebezpečné. Na výpravy sa najčastejšie vydával v sprievode svojho mladšieho brata Günthera.

V Himalájach prišiel o brata

V roku 1969 sa stal členom tirolskej expedície, ktorá zdolala východnú stenu druhej najvyššej peruánskej hory Yerupajá (6634 m. n. m.). O rok neskôr sa spoločne s bratom Güntherom vydali na výstup na deviatu najvyššiu horu sveta, himalájsku osemtisícovku Nanga Parbat (8125 m. n. m.).

Počas výstupu sa vyskytli viaceré problémy, pre husté sneženie museli viac ako týždeň zostať uprostred skalnej steny. Nakoniec sa im však podarilo vrchol dosiahnuť.

V poslednej fáze cesty sa bratia vo výške 8000 m. n. m. bez jedla, pitia a dostatočného oblečenia dostali na dno svojich fyzických i psychických síl.

Günthera pri zostupe postihla horská choroba, ku ktorej sa pridali obrovské vyčerpanie a omrzliny.

Ani Reinhold Messner už nebol v dobrej kondícii, a preto sa rozhodol pre čo najjednoduchšiu cestu dole. Medzitým však spadla lavína, ktorá telo mladšieho brata zmietla.

V priebehu nasledujúcich rokov sa niekoľkokrát pokúšal bratovo telo nájsť, čo sa mu podarilo v roku 2005.

Od roku 2003 pracuje Messner na projekte "Messner Mountain Museum", ktorý tvorí päť múzeí približujúcich históriu a kultúru Himalájskych hôr. Je autor približne 60 kníh preložených do mnohých jazykov. V rokoch 1999 až 2004 bol aj poslancom Európskeho parlamentu.