Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Raketová kariéra fitnesky I. Magáčovej

Sportnet|Publikované 28. okt 2004 o 00:00

Košice - Kariéra košickej fitnesky Ivany Magáčovej (na snímkach) je priam ako z filmu. Z bežnej študentky sa z večera na ráno stala fitneska, ktorá

už po pár mesiacoch tréningu reprezentovala Slovensko na juniorských majstrovstvách Európy a sveta! Jedného dňa bola so spolužiačkou na kúpalisku, kde sa stretla s kulturistom Štefanom Havlíkom, slovo dalo slovo, dohodli si stretnutie v posilňovni a jej dovtedajšie kondičné cvičenie sa zrazu zmenilo na tréningový dril, ktorý onedlho začal prinášať prvé ovocie.

Ivana začala s tréningom v júli 2002 a po trištvrte roka jej Š. Havlík povedal, že by už mohla štartovať na súťaži. Ivana si ešte celkom nebola istá, no ako sa neskôr ukázalo, bola to správna voľba. V máji 2003 sa už tešila z juniorskej striebornej medaily na majstrovstvách Slovenska v Beckove v kategórii do 160 cm. Lepšia bola len Natália Kořínková, dcéra známej kulturistky Zuzany Kořínkovej. "Vzápätí ma nominovali na júnové majstrovstvá Európy, ktoré boli v Brne. Boli to moje prvé preteky na medzinárodnej scéne. Neočakávala som od nich veľa. Vlastne som ani nevedela, o čo ide, čo vo fitnes hodnotí. Išla som tam tak trochu naslepo. Mala som aj strach a trému, keď som mala vyjsť na pódium z toľkými pretekárkami. Na takú konkurenciu som ešte nebola zvyknutá," vrátila sa k svoj prvej veľkej akcii 18-ročná Ivana Magáčová. Premiéra na európskom šampionáte nedopadla vôbec zle. Naopak, chýbal len kúsok, aby dokonale prekvapila a zaskočila nielen seba, ale i celé spriaznené okolie, ktoré ju pripravovalo a doma držalo palce. Ivana totiž skončila na nepopulárnom 4. mieste. Mala rovnaký počet bodov, ako tretia domáca fitneska. Dovtípiť sa, čo rozhodlo, že nakoniec tretia skončila česká pretekárka, nie je dvakrát ťažké. Pravdu povediac, viac by všetci krútili neveriacky hlavami, keby to bolo opačne...

Na jeseň 2003 boli na programe slovenské pohárové podujatia, na ktorých Ivana potvrdzovala i medzi ženami stabilizovanú formu. V Martine skončila druhá, vzápätí na to v Šuranoch obsadila 3. priečku a v Košiciach sa umiestnila opäť na druhej pozícii. Zakaždým za Natáliou Lenártovou. V Starej Ľubovni štartovala v dorasteneckej kategórii, ktorú presvedčivo vyhrala. Vo skvelom svetle sa ukázala i na Veľkej cene Dubnice, kde zvíťazila. "Toto podujatie bolo zároveň nominačným na majstrovstvá sveta, ktoré boli na Kanárskych ostrovoch. Keďže som zvíťazila, čakala som, že ma nominácia neminie. Žiaľ, zo Slovenska vyslali len dve pretekárky, takže na MS som necestovala," neskrýva ešte i po roku sklamanie študentka Obchodnej akadémie na Watsonovej ulici, ktorá sa už pomaly pripravuje na maturitné skúšky. "Priznám sa, trochu to mnou otriaslo. Na druhej strane bolo v tom i pozitívum. Povedala som si: ja im to ešte ukážem." A malo sa tak stať na majstrovstvách Európy 2004 v Poľsku. Tentoraz zaúradovali organizátori. Počas prípravy na ME sa zrazu Ivana dozvedela, že európsky šampionát zrušili... "Už ma chytala zlosť, bola som z toho sklamaná, lebo do prípravy som vložila naozaj všetko." A bolo to vidieť na majstrovstvách Slovenska junioriek 6. mája, na ktorých zvíťazila. O týždeň na to sa konal domáci šampionát žien, na ktorých táto košická fitneska skončila druhá. Ako už tradične, za Natáliou Lenártovou...

V septembri sa v Košiciach konalo slovenské pohárové podujatie, ktoré bolo zároveň pre juniorky nominačným na októbrové sa majstrovstvá sveta, ktoré boli v Opave. Ivana nominačné preteky vyhrala, druhá za ňou skončila Lívia Kállayová. Ani majstrovstvá sveta nevyšli podľa Ivaniných predstáv. Na prekvapenie ju totiž nominovali do kategórie body fitnes, pretože nemala gymnastické základy. Teda neštartovala v tej, v ktorej triumfovala na domácom šampionáte. "V body fitnes bola oveľa silnejšia konkurencia. Nakoniec som skončila na 6. miesto. Myslím si, že keby som štartovala vo svojej kategórii do 160 cm, dopadla by som určite lepšie, už aj preto, že bola menšia konkurencia. Trúfala som si aj na medailu. Napokon, Lívia Kállayová sa tešila z bronzovej medaily." Na jar budú opäť majstrovstvá Európy, ale na nich Ivana Magáčová určite nebude štartovať. "Vynechávam sezónu, kvôli príprave na maturitné skúšky i na príjmačky na vysokú školu. Navyše sa chcem zlepšiť aj v gymnastike, lebo nechcem zostať v body fitnes. Rada by som vylepšila i postavu, aby som sa potom mohla presadiť na jesenné majstrovstvách sveta, ktoré by mali byť v Maďarsku," poznamenala fitneska, ktorá súťaži za Pro Body Košice.

OSUDOVÉ KÚPALISKO JEJ ZMENILO ŽIVOT

Ak Ivana verí na osud, tak ten bol k nej veľmi naklonený. V jedno júnové popoludnie v roku 2002 bola s kamarátkou v bazéne na kúpalisku, keď ju tá upozornila, aby sa otočila, pretože za chrbtom mala pohľadného svalnáča. Nebol to nik iný, ako kulturista Štefan Havlík, v súčasnosti už majster sveta. "Z bazéna sme vyšli na deku, neďaleko od nás sedel práve Števo Havlík s kamarátom. Všimla som si, že jedným okom po mne pokukoval, aj kamarátka ma na to upozornila, no ja som to nechcela pripustiť a odmietala som jej tvrdenie. Na to prišiel náš profesor telocviku pán Dudič, ktorý sa zastavil pri nich a potom prišiel k nám. Keďže má záľubu vo fotografovaní a a fotoaparát mal aj teraz so sebou, požiadali sme ho, či by nás neodfotografoval s tým svalnáčom. On ukázal na Števovho kamaráta, lebo len toho poznal. My sme však fotografiu nechceli s ním, ale stále sme ukazovali na toho druhého svalnáča. Nakoniec sme sa so Štefom odfotografovali. Na kúpalisku bola aj Natália Lenartová, ktorá prišla za mnou, či je nepožičiam gumičku. Pustila som sa s ňou do reči, či je fitneska a tak. Ja som dovtedy cvičila len sama pre seba a rozmýšľalal som, že skúsim fitnes. Natália sa ma spýtala, či by som chcela súťažiť. Ja som je povedala, že veľmi. Zoznámila ma so Štefom Havlíkom, vymenili sme si telefónne čísla a o pár dní som začala s pravidelným tréningom," smiala sa pri spomienke na osudové zoznámenie sa s trénerom Štefanom Havlíkom fitneska Ivana Magáčová.

Súvisiace články