Streda, 3. marec, 2021Meniny má Bohumil, Bohumila

Radoslav Suchý si zahrá vo finále Ligy majstrov

Sportnet|Publikované 14. jan 2009 o 00:00

Malý ostrovček slovenského hokeja vo veľkom finále Ligy majstrov, ktoré sa uskutoční 21. a 28. januára, budú predstavovať Radoslav Suchý a Peter

Sejna. Títo legionári obliekajú dres Zürichu SC Lions. Švajčiarsky celok si zmeria sily s úradujúcim klubovým šampiónom Metallurg Magnitogorsk. Obaja finalisti získali už prémiu po 500 000 eur, ešte väčší balík čaká na víťaza. Kým postup ruského mužstva nebol až taký prekvapujúci, s účasťou klubu z krajiny helvétskeho kríža málokto rátal. Že sa mu to podarilo, je i veľká zásluha bývalého slovenského reprezentanta a rodáka spod Tatier Suchého.

ZÜRICH. Bek so skúsenosťami zo zámoria sa po opätovnom presune do Európy vynikajúco uplatňuje pod Alpami a patrí k pilierom.

Mužstvo bez nervov

To dokázal aj v semifinále proti fínskemu Espoo Blues, keď držal defenzívu nad vodou. Spôsob, akým sa Zürich dostal k rozhodujúcemu zápoleniu o primát, bol obdivuhodný. Severanov pokoril nielen doma, ale aj vonku (jednou asistenciou sa prezentoval počas power play hostiteľov i Suchý), pričom mu stačila v odvete iba remíza, aby sa vyhol lotérii spočívajúcej v samostatných nájazdoch. "Levy" majú vôbec vynikajúco prepracovanú obrannú fázu, spoliehajú sa i na brankára Sulandera, tiež Fína. Kouč Sean Simpson má vyvážený kolektív. Preferuje odvážnejší útočný štýl, čo celkom nekorešponduje s murovaním, aké je vlastné švajčiarskej reprezentácii. Tréner kladie dôraz na pohyb a kombináciu popretkávanú dôrazom a improvizáciou. Preto sa tím dostal v minulom ročníku do finále domácej súťaže a aj teraz sa drží na tretej priečke. "I tak sme neboli považovaní za favorita, ale náš postup je dôkazom, že úroveň tunajšej súťaže sa podceňuje, nedáva sa jej taký význam, aký v skutočnosti má. Myslím si však, že zápasy sú naozaj kvalitné a hrá sa tu hodnotný hokej. Vedeli sme, že máme na každého, ale rovnako sme vedeli aj to, že každý môže zdolať i nás. Bolo to 50:50. Išli sme preto do každého duelu prezieravo, sebavedomí, ale s pokorou pred súperom. Súboje nám vychádzali, a tak sme si čoraz viac verili. Keď sme zdolali jednu prekážku, tešili sme sa na ďalšiu a keď sme už boli blízko k účasti vo finále, tak sme to i zúročili," rozhovoril sa R. Suchý. Pritom ani SC Lions nemali všetko bezproblémové. V základnej skupine prežívali horúce chvíle počas posledného vystúpenia v Prahe na Slavii. V druhej tretine domáci búšili, rozkrútili nevídaný kolotoč, no gólman hostí bol famózny. Švajčiari museli vyhrať, domácim stačila remíza, a predsa sa s náročnejšou úlohou lepšie popasoval víťaz. Akoby to bolo mužstvo bez nervov. "Vonku sa nám darí, na cudzom ľade sme neprehrali v tejto edícii Ligy majstrov ani raz a bodaj by to vydržalo až do konca."

Pomáha i video

Už skôr Švajčiari vedeli, že vo finále narazia na ruského rivala. Len sa nevedelo, či to bude Ufa alebo Magnitogorsk. Aké sú pocity pred očakávanou bitkou? "Telefonoval som s Rasťom Pavlikovským i ďalšími hráčmi, čo sú v Rusku. Tvrdili, že Magnitogorsk je prijateľnejší, lebo Ufa je hráčsky nadupaná, a tak máme šancu čosi uhrať. Stačí aspoň raz vyhrať a potom prípadne sa spoliehať na lepšie samostatné nájazdy." Zürich začína vonku, ale ťažko hovoriť o výhode. Rado priznal, že v klube sa viac dôraz v tréningoch kladie na nájazdy. Nielen v tom, že hráči skúšajú sóla na brankára, ale dôsledné je tiež teoretické ovládanie slabín súperovho gólmana či protivníkov pomocou videa. "Ja by som si tiež trúfol na túto činnosť, ale máme v mančafte iných strelcov, ktorí to vedia. Takže keby to bolo i aktuálne, zrejme na mňa by rad neprišiel."

Halu majú obsadenú

Hlavne naši hráči si neraz ťažkajú, len čo účinkujú v dvoch súťažiach naraz - v extralige a potom i v LM - že sú vyžmýkaní, unavení, nemajú čas na oddych, regeneráciu. Skutoční profesionáli si však vedia poradiť i s nahustenejším programom. "Je toho trošku viac. Lenže ja osobne som na cestovanie zvyknutý spoza mora, mne to neprekáža. Je však pravda, že rozpis švajčiarskej ligy mohol byť lepší, lenže nikto nerátal, že pôjdeme až tak ďaleko. Ide o prvý ročník Ligy majstrov, a tak sa nabudúce iste poučia i organizátori a funkcionári ligy." Práve spanilá jazda v LM spôsobila, že Zürich nehrá svoje domáce vystúpenia v materskej hale, ale v inej, keďže sa kalkulovalo s tým, že už vypadne, a tak sa do arény ostali iné akcie na dané termíny (box, parkúr).

V prvej päťke

Východniar nastupuje v prvej päťke, hrá pravidelne, Sejna miestami alternuje, keď na súpiske je päť cudzincov a nastúpiť môžu iba štyria zahraniční hokejisti. Tím má nedostatok obrancov, lebo jedného operovali a ďalší zmenil dres. Traja sú zase mladí, menej skúsení, a tak Rado je akýmsi starešinom a jeho prehľad kormidelník značne využíva. "Útočníkov máme ostrieľaných a tam je skôr možná obmena." Suchý je v klube tretí rok, zvykol si na prostredie, hoci súhlasí s názorom, že domáci sú dosť odmeraní. Avšak jeho výhodou okamžite po príchode bolo, že na vizitke mal napísanú éru v NHL. "Kanadský a americký hokej tu má zelenú, Švajčiari sú z neho celí paf. Všetci považujú za skutočný hokej iba to, čo predvádzajú hráči zo zámoria. Mňa brali ako známeho hráča, vedeli, čo môžu odo mňa očakávať, čo dokážem odohrať a vedia, že sa môžu na mňa spoľahnúť. Aj preto mi navrhli nový kontrakt."

Ešte rok

Práve v deň semifinálovej odvety sa Slovák dohodol s vedením klubu na predĺžení zmluvy o ďalší rok. Hoci by mohol mať aj iné vyhliadky (hovorilo sa čosi o záujme z Ruska), prikývol ponuke. Musel si akurát utriediť priority, lebo už sa pomaly zberal na návrat domov. Klub mu navrhol možnosť hrať ešte dva roky, takže z tohto skresal. "Starší syn pôjde zanedlho do školy, vtedy by som chcel byť už na Slovensku. No ešte jednu sezónu strávim tu, ale to bude definitívny koniec." Celej kariéry? "To azda nie, rád by som ešte pokračoval v extralige, pravdepodobne v Poprade, a tak by som nadobro skončil s hokejom tam, kde som s ním aj začínal."

Všetko si vysvetlili

Pred časom sa tento obranca rozhodol opustiť slovenský dres. Niežeby nemal k nemu vrúcny vzťah, ale daktoré veci sa ho dotkli a už sa nemieni v tom vŕtať. Podstatou bolo, že si predstavoval svoj zástoj v národnom tíme inak, než aký v skutočnosti bol. Hoci po oznámení svojho úmyslu mal mnohé rozhovory s trénermi i funkcionármi, nepopustil. Peter Bondra, generálny manažér reprezentácie, je jeho dobrým kamarátom a určite sa o tejto téme neraz bavili, no Rado je v tomto neoblomný. "Čo som raz povedal, to platí! Slovensko už reprezentovať nebudem." Škoda. Rovnako ho nepresvedčil ani Ján Filc. "Volal mi a všetko sme si vysvetlili. Nie som z tých, ktorí korigujú takéto zásadné rozhodnutia."

Úvodzovky

Čo som raz povedal, to platí! Slovensko už reprezentovať nebudem. Nie som z tých, ktorí korigujú takéto zásadné rozhodnutia."

Vizitka

Narodený: 7. apríla 1976 v Kežmarku

Post - obranca

Výška a hmotnosť - 188 cm a 90 kg

Debut v extralige: Ako 18-ročný v Poprade, kde odohral tri zápasy

Ďalšia kariéra: V zámorí absolvoval päť sezón v kluboch nižších súťaží Sherbrooke Faucons, Chicoutimi Sagueneens, Las Vegas Thunder, Springfield Falcons.

Vstup do NHL v sezóne 1999/2000 vo farbách Phoenix Coyotes

Návrat do extraligy počas lock outu v NHL v sezóne 2004/2005 v tíme Popradu

Opätovné pôsobenie v NHL v tíme Columbus Blue Jackets v ročníku 2005/2006

Od roku 2006 je hráčom švajčiarskeho celku Zürich SC Lions

Slovensko reprezentoval na troch majstrovstvách sveta 2000, 2003 a 2005, je držiteľom jednej striebornej a jednej bronzovej medaily. Taktiež štartoval na Svetovom pohári a na Zimných olympijských hrách v Turíne 2006, kde strelil aj svoj prvý gól v národnom mužstve v zápase so Švédskom.

Súvisiace články