Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

R. Král sa pokajal na "staré kolená" - celú jeseň bez karty!

Sportnet|Publikované 9. nov 2006 o 23:00

Košice/Praha - Mimoriadne silná slovenská enkláva je v súčasnosti v druholigovom pražskom klube Viktoria Žižkov. V jednom z najstarších českých

klubov založenom v roku 1903 v súčasnosti pôsobí poltucet futbalistov spod Tatier - brankár Peter Bartalský, obrancovia Milan Jambor, Branislav Labant, Radoslav Král, záložník Adrián Guľa a útočník Róbert Demjan. K nim treba prirátať aj Milana Skokana, ktorý robí asistenta hlavnému trénerovi Vladimírovi Skalbovi a azda najznámejšou slovenskou persónou je športový riaditeľ Viktorky, ktorým je Milan Lešický. Na jeden český klub Slovákov až-až.

"Je to dobré, že sme toľkí pokope. Je síce jedno, kto hráva, lebo dôležité sú víťazstva a nám sa zatiaľ darí. Máme jediný cieľ - postup. Presne ako vlani, keď sme mali jediný cieľ s Košicami postúpiť, tak teraz je to obdobné. Skúsenosti s tým už mám, tak ich môžem rozdávať vo Viktorke. Postupový boj je rovnaký, ako na Slovensku. Keď zavítajú do Prahy slabšie celky, tak šľapú na 120 percent. Presne ako v Čermeli. Stiahnu sa a bojujú o každú loptu. Je to normálne," porovnával obe súťaže bývalý futbalista MFK Košice Radoslav Král. Populárnej Viktorke sa v súčasnosti darí veľmi dobre. V druholigovej Gambrinus lige vedie po 14. kolách 16-členný pelotón s 33 bodmi za 10 víťazstiev, 3 remízy a jednu prehru. Pred druhou Jihlavou i tretím HFK Olomouc má štvorbodový náskok. Štvrtý Bohemians stráca na Žižkov už 12 bodov. Do najvyššej súťaže postupujú priamo prví dvaja druholigisti. "Sme zatiaľ prví, ale potrebujeme zvládnuť posledný jesenný zápas v nedeľu s Bohemkou. Ak by sme mali po jeseni 36 bodov, tak by to bolo veľmi, veľmi dobré. O postupe však ešte nahlas nehovoríme. Najrpv musíme zdolať Bohemians a potom sa dobre pripraviť na jar. Zostávajúcich 15 zápasov bude veľmi ťažkých. Tlaky na víťazstva sa ešte zvýšia. Uvidíme, akí odolní budeme na jar proti tlakom." Rado Král nastupuje pravidelne v základnej zostave. Odohral celých 12 zápasov, raz ho striedali už v 18. minúte a raz pre chorobu vôbec nezasiahol do súboja. "Striedali ma preto, že som zle dopadol a vyskočilo mi rameno," vysvetlil Rado, ktorý spočiatku hrával na svojom tradičnom poste defenzívneho záložníka. Až kým neprišla veľká maródka. "Asi od 6. kola som začal hrať na poste stopéra. Vypadlo nám šesť hráčov, tak som sa presunul do obrany. Ani sa nepamätám, kedy som hral naposledy stopéra."

Pri Radovej bilancii svietia zatiaľ samé nuly. Kým v kolónke gólov je to celkom pochopiteľné, lebo Rado nikdy nebol kanonierom, už celkom ťažko sa dá pochopiť nula v kolónke žltých a červených kariet. Rado totiž na Slovensku patril medzi pravidelných zberateľov žltých kariet. Odohrať dva zápasy bez žltej karty bolo preňho zväčša maximom. Ak potiahol tri duely bez karty, už to malo prvky rarity. A zrazu bác ho! V 12 stretnutiach ani jedna karta! Je to možné? Je to pravda? "Áno, je to pravda," smial sa Rado. Začali ste sa kajať na 'staré kolená', nechodíte do súbojov alebo nie sú na ihrisku rozhodcovia? "Musíme byť po všetkých stránkach disciplinovaní. Inak to nejde. Keď prídu zranenia a karty, tak to je najhoršie, čo môže byť, lebo každý týždeň sa mení zostava. Asi som taký rýchly, že nemusím faulovať," zasmial sa pri poslednej vete 32-ročný futbalista a vzápätí nás prekvapil zistením, za ktorým stačilo odskočiť 700 kilometrov od Košíc... "S tými rozhodcami sa nikde na svete neoplatí komunikovať. Stále budú mať oni pravdu, hoci pravidelne pokazia nejaký zápas. Aj keby som im niečo povedal, nič tým nedosiahnem, len si ublížim." Ešte sa vám nik nevysmial, že celú jeseň ťaháte bez jediného napomínania? "Pol sezóny bez karty? Neexistuje! Dúfam, že ten posledný zápas v nedeľu nepokazím. Čo sa týka Košičanov, tak o týždeň som tam, potom môžeme diskutovať a zrejme si aj niečo vypočujem. Zatiaľ sa mi smeje len syn, ktorý to sleduje. Naposledy som sa mu však smial ja. Hrá totiž za Žilinu, v kategórii 12-13-ročných a minulý týždeň dostal červenú kartu."

Kým na Slovensku si R. Král zvykol na začiatky zápasov v popoludňajších hodinách, či skôr vo večerných pri umelom osvetlení. Raz za čas bola výnimka na Petržalke o 10.30 hod. V Žižkove naskočil na iný systém. Každý druhý týždeň hrá domáce zápasy predpoludním a ešte skôr ako Petržalka. Viktorka totiž začína o 10.15. "Pre mňa je to hrozný čas. Musím vstávať o 7.15, na čo vôbec nie som zvyknutý. Prvé zápasy nám to robilo problémy, ale teraz je to už v pohode." Na pražský život si Rado Kráľ podľa svojich slov rýchlo zvykol. "Stretávam sa s Dušanom Šventom zo Slavie, s Radom Zabavníkom zo Sparty. Je to v pohode. Zájdeme si na pivko. Hlavne tu na Žižkove je sama hospoda, takže je kde si sadnúť na debatu," usmial sa R. Král.

Štadión prešiel zmenami

Viktoria získala vo svojej dlhej histórii jediný majstrovský titul v roku 1928 a šesťkrát pohár (1921, 1929, 1933, 1940, 1994, 2001). Štadión Viktorky sa nachádza v takmer samom centre Prahy na Seifertovej ulici. Na malom štadióniku bola najväčšia návšteva 13 500 divákov na úvodný zápas po postupe do I. ligy. V posledných rokoch však prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. V rámci projektu Štadióny 2003 zmizli drevené lavice i miesta na státie. Nákladmi vyše 15 miliónov českých korún zbúrali južnú a západnú tribúnu a postavili nové hľadiská so všetkými miestami na sedenie a s väčším sklonom, ktorý umožňoval rozšírenie ihriska na požadovaných 105x68 metrov. Celkove sa kapacita znížila z 8000 na 4600 miest. Zatiaľ poslednou úpravou bola inštalácia stožiarov umelého osvetlenia, ktorú sprevádzali protesty pamiatkárov. Najnovšie sa ráta aj s výstavbou východnej tribúny pre 1 200 divákov, aby sa celý štadión uzavrel.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.