Utorok, 15. júna, 2021Meniny má Vít

Prvý maratón vyhral neznámy pastier

25. mar 2004 o 00:00

Atletický program Hier I. olympiády 1896 v Aténach sa sprvoti zdal jasný. Súťažiť sa malo (a napokon sa aj pretekalo) v behu na 100, 200, 400, 800, 1500 metrov, 110 m cez prekážky, v diaľke, výške, trojskoku, žrdi, v hode guľou a diskom.


Maratónskeho víťaza Spriridona Louisa (vpravo v ľudovom kroji) obdarovali priamo na štadióne.



O maratóne ako športovej disciplíne sa nevedelo vonkoncom nič, pretože nejestvoval. Iba skutoční znalci antiky poznali vtedy históriu boja Grékov o holú existenciu proti Peržanom v bitke pri Maratóne 13. septembra 490 pred n. l. Od pláne, na ktorej postavili svoje šíky helénski obrancovia, merala cesta k aténskej agore (hlavné námestie) 42 623 metrov. Po historickom víťazstve poslal víťazný vojvodca Miltiades sparťanského rýchleho posla Feidippida, aby zvestoval slávny čin ochrankyni metropoly, bohyni Aténe. Pred jej sochou Feidippides zvolal: Zvíťazili sme! (Ninikékamen!) a padol mŕtvy.

Na úplný záver rokovania o programe I. OH predniesol Pierre de Coubertin návrh svojho francúzskeho krajana helénofila Michela Bréala, aby zaradili beh na Feidippidovu počesť. Auditórium šomralo, či možno súťažiť "na takej nerozumnej vzdialenosti". Ale všetko, čo malo Grékom pripomínať slávnu minulosť, bolo prospešné. Nápad prešiel. Zrodila sa najslávnejšia i najobdivovanejšia disciplína kráľovnej športov, ktorou sa zvyknú hry olympiád končiť.

Gréci mali štyri dni pred skutočnou olympijskou premiérou na trati z Maratónu kvalifikáciu. Na sedemnástom mieste v nej skončil neznámy pastier oviec (podľa zriedkavejších prameňov roľník či poštár) Spiridon Louis (*12. 1. 1873 - Ý26. 3. 1940). Mládenca, ktorý nemal so športom žiadne skúsenosti, prihlásil štartér vôbec prvého maratónskeho behu plukovník s krkolomným menom Papadiamantopulos. Mramorový štadión Panathinaikon bol 10. apríla 1896, posledný deň Hier I. olympiády, na prasknutie. Louis, rodák z dedinky Marusi, dnešnej súčasti veľkých Atén, bežal, akoby sa nechumelilo. Občerstvoval sa syrom a červeným vínkom. Ukázal však cit pre taktiku, hoci o tom pravdepodobne nevedel. Začal pomalšie, nastúpil až v závere. Vyhral. Vo výbornom čase 2:58:50, hoci sa bežalo iba na 40 kilometrov.

Zo Spiridona Louisa, ktorý potom už nikdy maratón nebežal, sa stal národný hrdina. Hneď na štadióne dostal zlatú tabatierku a niekoľko hodiniek z najcennejšieho kovu. Jeden z divákov mu venoval sud viacstoročného vína, iný stádo kráv a oviec. Holiči ho doživotne zadarmo strihali, krajčíri šili šaty. Od vlády dostal 25 000 drachiem (celý Olympijský štadión z mramoru stál milión). Z pastiera sa stal zámožný človek. Bankár Averof, bez ktorého dotácie by Aténčania nemohli hry usporiadať, ponúkol Spriridonovi ruku svojej dcéry a veno milión drachiem. Ruka v rukáve však neskončila. Louis bol ženatý a mal dve deti.

Súvisiace články