BRATISLAVA. Bol prvým Slovákom v hokejovej československej reprezentácii a prvým majstrom sveta zo Slovenska. Ladislav Troják zahynul na jeseň 1948 pri leteckom nešťastí nad kanálom La Manche. V rodných Košiciach po ňom pomenovali zimný štadión.
Korčuľoval na rybníku
Korčuľovať sa naučil na rybníkoch pri košickej tehelni, kde jeho otec pracoval. V roku 1934 hral ČsŠK Košice na Tatranskom pohári na Štrbskom Plese a 20ročný talent si všimli viaceré kluby. Šikovného praváka chceli HC Tatry aj Slavia Praha, ale nakoniec sa rozhodol pre vtedy špičkový LTC Praha.
„Troják bol rýchly korčuliar a schopný zakončovateľ,“ spomínal športový publicista Jozef Kšiňan. „Na Slovensku sme po prestupe pozorne sledovali jeho kroky v klube aj v reprezentácii.“
Premiéru na veľkom turnaji mal na zimnej olympiáde v Garmisch-Partenkirchene 1936 a z prvej medaily, bronzovej, sa tešil na majstrovstvách sveta v Prahe 1938.
Zlato s pomocou Rakúska
Najpamätnejší šampionát odohral Trojáček či Džindži, ako ho prezývali spoluhráči, v roku 1947 v Prahe. Na prvých povojnových majstrovstvách sveta chýbala Kanada.
Československo túžilo po prvom zlate, ale nečakane zakoplo so Švédskom a prehralo 1:2. Tímu Tre kronor stačila na titul v ďalšom zápase aj remíza so slabším mužstvom Rakúska. Švédsky kráľ Gustav Adolf V. už dopredu poslal severanom blahoprajný telegram k prvenstvu.
Troják oddychoval s rodinou doma, no keď mu susedia prišli oznámiť, že v rádiu počuli o prekvapujúcom vedení Rakúska 2:0, rýchlo upaľoval na štadión. Švédi stačili už len znížiť na 2:1. Diváci na Štvanici oslavovali Rakúšanov ako svojich.
Domáci tím vyhral v poslednom stretnutí nad USA 6:1 a dočkal sa titulu. Útok Troják - Zábrodský - Konopásek patril v tom čase k najlepším v Európe. Pravého krídelníka Trojáka vyhlásili za najslušnejšieho hráča MS.
Mužstvo trénoval Kanaďan so slovenskými koreňmi Mike „Matej“ Buckna, jeho rodičia pochádzali z oravského Podbiela.
Bubníkov druhý otec
Ladislava Trojáka uviedli do slovenskej Siene slávy hneď na začiatku v roku 2002.
„Láďo bol veľký poctivec, pedant,“ vravel vtedy o svojom bývalom spoluhráčovi Augustín Bubník. „Miloval svoju rodinu, hokej a prácu. V tom čase bol zamestnaný ako účtovník v cukrovare, ktorý riadil šéf klubu LTC. Niekedy ani nemusel ísť do práce, ale on vstal a odrobil si svoje. Potom ho čakal tréning alebo zápas. S Matejom Bucknom boli nerozluční priatelia. Tréner hovoril s hráčmi lámanou slovenčinou s americkým prízvukom, a keď niečo nevedel povedať, Láďo nám to preložil.“
Na zimnej olympiáde v St. Moritzi 1948 bol Troják vlajkonosičom československej výpravy. Majstrovstvá sveta sa hrali v rámci olympijského turnaja.
Obhajcovia titulu sa po bezgólovej remíze s Kanadou museli uspokojiť so striebrom. Rozhodlo skóre, Kanada mala rozdiel +64 gólov, Československo „len“ +62. Tridsaťtriročný Troják bol najstarším hráčom mužstva, 19-ročný Bubník najmladším. „Staral sa o mňa, bol mi ako druhý otec,“ povedal Bubník.
Do Londýna už nedoleteli
Na jeseň 1948 cestovalo mužstvo na zájazd do Francúzska a Anglicka.
Šiesti hráči - Jarkovský, Pokorný, Stibor, Šťovík, Švarc a Troják - sa zdržali v Paríži pri čakaní na víza, a tak leteli do Londýna v druhej časti výpravy malým športovým lietadlom. Keď sa Bubník v meste pod eiffelovkou odfotil s Trojákom, netušil, že to bude ich posledná spoločná snímka.
Druhá časť československej reprezentácie 8. novembra ponad kanál La Manche nepreletela. V zlom počasí stratili spojenie s pilotom, lietadlo sa nenašlo. Trojákova dcéra Jana mala vtedy iba šesť rokov. V škole potom musela trpieť posmešky od spolužiakov, lebo ju považovali za dieťa utečenca. Z komunistických úradov vyšiel chýr, že šiesti hokejisti nezahynuli, ale že emigrovali na Západ.
Trojákova dcéra žije v americkej Arizone. Otca jej pripomína aj zlatá medaila z Prahy, starostlivo si ju opatruje.
pi 22:30
pi 22:22
pi 21:45
