Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Provokatéri na zámorskom ľade nutné zlo?

Sportnet|Publikované 24. okt 2002 o 22:00

Všetci to veľmi dobre poznáme i z našich hokejových štadiónov. Skupinky "fans" pokrikujú na súperových hráčov i trénerov také výrazy, s akými by ste

na rodinných večierkoch asi neuspeli. Väčšina hokejistov si už nato zvykla, no nájdu sa i takí, ktorým sa podobné pikantné reči dokážu dostať pod kožu. A vtedy znervóznejú, začnú robiť chyby, prípadne sa vyvŕšia na protihráčovi a súperovi tak poskytnú niekoľkominútovú výhodu. Pár teplých slov si medzi sebou vymenia i samotní aktéri stretnutia, no hovoriť o nejakých "provokatéroch spod Tatier", by bolo trochu nadsadené. V Národnej hokejovej lige však pôsobí hŕstka borcov, ktorí vynikajú práve v tejto činnosti a rôznymi pokrikmi, grimasami i žartíkmi, dokážu dohnať vyhliadnutú obeť až k hlúpym faulom a oplácaniu.

V jednom zápase si z megastar Pittsburghu Penguins, Maria Lemieuxa, stále uťahoval známy posmieváčik Jim Kyte. Super Mario jeho poznámkam trpezlivo odolával, no ku koncu stretnutia už nevydržal a chcel mu to stoj čo stoj vrátiť. Aby mu ukázal, aký je v NHL nepotrebný, zakričal naňho: "Hej Kyte, koľko si tu zarobíš?" Mazaný lišiak sa však len usmial a po chvíli odvetil: "Nie toľko ako Wayne Gretzky, ale to sme na tom podobne, že?" A to bola pre Lemieuxa, ktorý s Gretzkym vo všetkom súperil, rana priamo do srdca. Ďalší "kráľ komikov", Fín Esa Tikkanen dokonca Lemieuxa tak napálil, že ho hviezda Pittsburghu začala prenasledovať po celom klzisku. Mariovi nebolo po zápase veľmi do reči, ale Tikkanen novinárom veľmi ochotne prezradil, čo bolo príčinou naháňačky: "Ále, len som sa ho spýtal, ako sa darí jeho mamičke . . ." I Mark Messier alebo Keith Tkachuk sa často ocitli na muške, len do veľkého Wayna provokatéri väčšinou neskákali. Ten si totiž okolo seba vytvoril akúsi auru nedotknuteľnosti. Tréneri využívajú spomínaných chlapíkov s trochu zvráteným zmyslom pre humor hlavne počas náročných zápasov o Stanleyho pohár, keď vás najmenšia chybyčka či oslabenie súperovho tímu, može dostať do ďalšieho kola. K špecialistom na podpichovanie v play-off patria napríklad torontskí bitkári Darcy Tucker a Tie Domi, Claude Lemieux z Phoenixu alebo John Madden z New Jersey. Madden vyrastal v uliciach najhoršej torontskej štvrte Regent Park, kde sa to len tak hemžilo dealermi drog, prostitútkami a grázlami od výmyslu sveta. Práve na ulici sa malý John naučil poriadne oháňať nielen päsťami, ale i nepublikovateľnými výrazmi, čo v drese diablov dodnes veľmi pilne využíva. Ďalším odborníkom nato, ako protivníka na smrť napáliť, je maličký Theo Fleury, v súčasnosti v službách Chicaga Blackhawks. Keď sa na niekoho počas duelu zavesí, môžete si byť istí, že ho svojimi poznámkami dostane. Je schopný rozobrať akúkoľvek tému, či už "úspechy" na strednej škole, alebo manželkin najnovší účes, len aby obeť vytočil. Obvykle si to protihráči len tak nenechajú a pri najbližšej príležitosti sa mu to snažia vrátiť aj s úrokmi. Keď hral Fleury ešte za Rangers, podal si ho v zápase stokilový hromotĺk Eric Cairns z Islanders. Po stretnutí túto nakladačku spomenul jeden z novinárov, no Fleury mu nato iba odvrkol: "Cairns? Prosím vás, môj päťročný synček je väčší drsňák než on". Nemusíme pripomínať, že v nasledujúcom zápolení medzi Rangers a Islanders bolo opäť veselo. A ako sa hovorí, to najlepšie nakoniec. Ťažko by ste v NHL našli hráča, ktorý si rád prehodí slovko-dve s tvrdým forwardom Matthewom Barnabym. Jeho najčastejšími objektami záujmu sú kolegovia z "bitkárskeho cechu", no keď treba, dokáže rozhodiť takmer každého. V jednej mele si to rozdal s obávaným panterom Paulom Lausom, takáto ručná výmena názorov mu však evidentne nestačila. Keď sa medzi nich postavili rozhodcovia, začal Barnaby ponad rameno muža v pruhovanom hulákať, vyškierať sa a vyplazovať naňho jazyk. Laus, nepríčetný od zlosti, skoro urobil z trestnej lavice dreváreň, no jediné čo tým získal, bola na veľkú Barnabyho radosť mastná pokuta...

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.