Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Proti vlastným to bolo akési iné, hoci päste ho minuli

Sportnet|Publikované 3. dec 2003 o 23:00

Poprad - Po každej prehre nie je príjemné na druhý deň (respektíve v ten istý, ak sa návrat domov od súpera uskutoční po polnoci) vykorčuľovať na

ďalší tréning. Možno by bolo lepšie nechať prečistiť si hlavu, vyvetrať myšlienky. "Ktovie, či by to pomohlo, možno nie. Skôr je podstatné nacvičiť nejaký systém, signály, dať sa dokopy," uviedol Martin Viazanica (na snímke vpravo). Obrancovi popradského extraligového tímu sme nadhodili tému prípadného vypustenia tréningovej jednotky a oslovili sme ho v súvislosti s komentovaním ďalšej prehry tentoraz na trenčianskom ľade.

Tento hráč prišiel len nedávno pod Tatry, pričom je kmeňovým hokejistom práve Dukly. Určite sa mu proti nedávnym spoluhráčom (hoci v tomto ročníku viac pendloval v prvej lige) hralo horšie než azda ostatným Popradčanom. "Súhlasím. Bol to pre mňa náročný zápas. Mal som zvláštne pocity, no nesnažil som sa na to myslieť a odovzdať všetko, čo vo mne je." Znovu východniari nezvládli druhú tretinu, to sa im stalo už predtým niekoľkokrát. Ako keby po úvodnej časti vyprchala koncentrácia a stroskotala ostražitosť, dôslednosť. "Máme problémy s druhým dejstvom. Buď zaspíme na začiatku alebo sa uspokojíme s tým, čo sme dosiahli v prvej dvadsaťminútovke. Urobíme nejaké chyby a potom doťahujeme stratu, začíname sa trápiť." Bývalo tak, že medzi policajtmi a vojakmi sa zvyklo zaiskriť, hráči neraz skočili do seba, zapracovali aj päste. I v utorok vzbĺkli lokálne šarvátky, dvojice sa pustili do seba. "Nemyslím si, že meranie síl sprevádzala mimoriadne nervozita, napätie. Začali sme hrať trochu na telo, domáci to nezvládli a začala sa bitka. Nemuselo to ale byť, mohlo sa hrať v pokojnejšom ovzduší. Ja som ale nečelil žiadnemu provokovaniu Trenčanov. Chlapcov poznám, vedel som, čo môžem od nich čakať."

Napriek tomu, že Martin má azda vojakov najviac zmapovaných, predsa aj jemu prešli cez rozum a priznal, že jeden inkasovaný gól išiel na jeho konto. To vtedy, keď v presilovke mienil vyhodiť puk. Nevyšlo mu to ale celkom presne a Fabuš sa presadil v koncovke. Líder pelotónu je rozbehnutý a bol by azda malý zázrak, keby tam naši čosi uhrali. Lenže neznamená to, že hrali pod psa, hoci výsledok je pomerne jednoznačný. Avšak štyri zásahy v prostrednej časti podstatne zmenili vývoj. "V úvode a závere sme držali krok s favoritom. Nebyť tých zlepených gólov, mohlo to byť oveľa vyrovnanejšie." Podtatranci teda stále sú namočení v kríze až po uši. Už je to dlho trvajúci jav a sami vedia, že čím dlhšie sa budú škvariť vo vlastnej šťave, tým to bude pre nich obtiažnejšie. "Nazdávam sa, že nepremieňanie príležitostí nás oberá o pohodu, body. Hlavne v uplynulých dueloch sa táto slabina výrazne ukázala. Uvedomujeme si, že s jedným-dvoma zásahmi sa len občas vyhráva." Po nulovej efektivite vo Zvolene a Nitre naši strelci pod hradom Matúša Čáka si aspoň o čosi vylepšili pošramotenú povesť, no stále je to nedostatočné. "Čo z toho, keď sme si sami za pár minút vlastne prehrali stretnutie," dodal výstižne a kriticky do vlastných radov jeden z členov deklasovaného kolektívu Martin Viazanica. Hoci to nevyslovil, určite si to myslel: bodaj by to bola nadlho posledná porážka. Či sa tak stane, nezáleží, pravda, len na ňom. Každý hráč pozná podstatu skormútenia, ide len o to vytlačiť ju na okraj diania. Aby už naozaj nestrašila.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.