V netradičnom športe môžu víťaziť deti i dôchodcovia

BRATISLAVA. Je to hra pre všetkých. Vyžaduje si koncentráciu, zručnosť, techniku i taktiku. Petang nie je populárny ako futbal či hokej. Má však svoje nezameniteľné čaro.

Predstavte si francúzske námestie či pláže, kde sa skupina detí, ale aj dôchodcov skláňa nad kovovými guľami. Snažia sa ich dostať, čo najbližšie k prasiatku, čo je slangový výraz pre drevenú guľôčku. Odborne sa nazýva košón. Žiadny stres, len pohoda.

Je možné ho hrať na štrku, hline, piesku či tráve. Vo Francúzsku, kolíske petangu, je 300-tisíc registrovaných hráčov.

Na Slovensku ich máme 270, z čoho 70 je žien. Štyri z nich – Katarína Gajdošová, Mária Šimková, Katarína Krajčovičová a Ivica Kadlečíková sa v týchto dňoch (8. - 11. septembra) predstavia na majstrovstvách Európy žien v Bratislave.

Nie je to o náhode 

Podľa legendy sa na hre s guľami zúčastňoval istý zdravotne postihnutý človek, ktorý pre svoje postihnutie musel mať pri hre vždy nohy pri sebe.

Keďže mal dobré výsledky, začali ho napodobňovať i jeho protihráči, a tak hádzali gule vždy z rovnakého miesta. Z francúzskeho „pieds tanqués" (spojené nohy) bol vraj odvodený i názov samotnej hry – petang.

„Človek si na začiatku myslí, že je to o náhode a že stačí hodiť len guľu. Nie je to pravda,“ tvrdí Katarína Gajdošová.

Každý člen tímu má svoje úlohy. Sú v ňom umiestňovači, ktorí nahadzujú guľu čo najbližšie k prasiatku. Ďalej je tam strelec, ktorý vyráža súperove gule.

„Najvyššia úroveň je, keď vystrelíme súperovu guľu a naša tam ostane.“

S petangom začala pred šiestimi rokmi. Predtým hrávala basketbal, volejbal i bedminton. Pre problémy s kolenami začala hľadať iné možnosti.

„Už dlhšie som o petangu počúvala, ale nevedela som poriadne, čo to je. Spojila som sa s pár ľuďmi, ktorí ho hrávali, išla sa pozrieť na prvý turnaj a odvtedy som tomu prepadla.“

Lastovičky robiť nemôžu