Streda, 3. marec, 2021Meniny má Bohumil, Bohumila

Prilákali eufóriu, nadlho ju nemienia stratiť

Sportnet|Publikované 17. okt 2008 o 00:00

Po zápase ovládli slovenských aktérov drámy na Tehelnom poli neopísateľne krásne pocity. Všetci boli v tranze, po príchode do šatne sa ozval hurónsky

rev, hráči skákali ako malí chlapci. Také momenty nezažíva hráč každý deň a pre mnohých (ak nie pre všetkých) to bol najkrajší zápas v kariére.

BRATISLAVA. Tento názor mal aj Martin Jakubko.

Tréner im veril

Kým však vytryskol parádny gejzír emócií, tak to boli i nervy. Uprieť sa však našim futbalistom nedalo to, že chceli vyhrať, aby si dokázali, že môžu zdolať aj silného rivala. "Tréner Weiss nám pred duelom zdôrazňoval, že nie sme horší než hostia, ale treba šliapať až do poslednej sekundy. Veril nám, že to zvládneme. Konečne sme vyhrali v dueli, v ktorom išlo o veľa. Dôležité bolo to, že sme potešili ľudí, ktorí nezanevreli na nás. Naozaj sme boli milo prekvapení, koľko ľudí si našlo cestu na štadión. Vedno s poľskými priaznivcami urobili výbornú atmosféru. Pôjde o to, aby sa fanúšikovia čoraz húfnejšie prejavili a neotáčali sa k nám chrbtom," poznamenal urastený útočník, bývalý "tank" Tatrana Prešov, ktorý momentálne pôsobí v ruskom FK Chimki.

Kamarátovi to želal

Jakubko a Šesták sú veľkí kamaráti. Aj keď sa ich cesty rozišli a každý sa ocitol na inej svetovej strane, nezabudli na seba. Práve akcie národiaku sú príležitosťou na opätovné kontakty. "Želal som mu to, zaslúžil si tieto góly," povedal Martin na margo zásahov národného futbalového hrdinu. Po stretnutí sa stretli obaja hráči aj s manželkami, posedeli, porozprávali, otvorili fľašu vína. "Body však vybojoval celý kolektív. Stano to však zariadil, bol najdôležitejším členom tímu, ale výborne hral i Rado Zabavník. Podľa mňa bol najlepším mužom na ihrisku. Urobil veľa špinavej práce. Pravdu povediac z poľského tábora ma nikto mimoriadne neupútal."

Psychická vzpruha

Prirodzene, nemožno nič preceňovať, ani toto víťazstvo, lebo nabudúce sa začína znovu od nuly a súperi vyčkávajú na vzájomné zakopnutie. Poliaci možno doplatili na to, že po úspechu v súboji s Čechmi im stúplo až príliš sebavedomie. Namýšľali si, že u susedov sa im nič nemôže predsa stať. Boli až príliš pokojní a príliš suverénni. "Ak tím dlho nevyhrá, padá psychika, prestáva si veriť. Dlho sme nepokorili konkurenta zvučného mena, takže už bolo načase. Určite nám to pomôže v ďalšom priebehu kvalifikácie." Isteže, rolu zohrala aj šťastena, ale kto veľmi chce, tomu je súdené tešiť sa. "Boli zápasy, keď sme mali herne na lepší výsledok a nestalo sa tak. Mali sme šance a neskórovali sme. Teraz sa nám to vrátilo v podobe triumfu a verím, že šťastie pri nás zostane, neopustí nás tak skoro," poznamenal borec, ktorý prišiel na pľac v kritickej pasáži - tesne po tom, ako sme inkasovali. Mal viazať stopérov, rozrážať obranu a pomáhať Vittekovi i Šestákovi. "Náš tlak bol enormný a využili sme i uspokojenie Poliakov, ktorí sa už cítili ako víťazi." Boruc kiksol a celá istota súpera sa zosypala v jednom okamihu. "Fanúšikovia naňho predtým pokrikovali a on robil opičky, možno stratil koncentráciu. Nerozumel si s bekom a nám to vyhovovalo," pripomenul legionár, ktorý v Chimki hrá pravidelne, strelil jeden gól a usiluje sa pomôcť tímu k záchrane.

Súvisiace články