Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Prešovské futbalové hviezdy žiarili v Mexiku a USA - 61.( dokončenie)

Sportnet|Publikované 29. okt 2003 o 23:00

Ihneď po vylúčení Pažického prišiel k postrannej čiare tréner Daučík, zavolal ma k sebe a povedal: "Ujo zariaď, aby sa Sparťania v zbývajúcom čase

nedostali do šestnástky!" Po týchto slovách mi v momente zapálilo v hlave, že to môžeme uhrať iba vykopávaním lôpt do autu a do obecenstva. Od tejto chvíle nastal obraz, ktorý na futbalovom ihrisku doteraz obecenstvo určite ešte nevidelo. Každý vedel čo má robiť a za piskotu divákov sme tento spôsob hry produkovali do poslednej minúty zápasu. Kopali sme tak dôkladne do autu, že sa náš súper do nášho trestného územia nedostal a tak sme uhrali aspoň nerozhodný výsledok.

Pobrali sme sa do šatne a na čelo nášho sprievodu za piskotu a tak aj potlesku sa postavil "Pražák" Vlasta Pokorný. Bol to chlap ako sa patrí, pred vstupom na schody vedúce do tunela si zobul kopačku, vzal ju do ruky a revajúc v tuneli "Ja vás tady rozsekám!" Každý utekal a tak sme mali voľnú cestu. Schody do tunela boli zabezpečené ochranným drôtom v okienku ktorého jeden krvavý sparťanský fanda reval na nás "fúj, blbí Slováci". Toto využil Dodo Rajman a napľul mu priamo do úst poriadny "chrcheľ". Do kabíny sme prišli bez úhony súc spokojní aj s nerozhodným výsledkom. Nelenila však disciplinárna komisia a naparila Pažickému za jeho slová na ihrisku 12 mesiac, Rajmanovi 2 mesiace a Pokornému 6 týždňov bezpodmienečného zastavenia činnosti. Takto do konca súťaže ich vyradila z hry. Súťaž sa skončila a hneď po jej skončení bolo rozhodnuté, že jesenná časť sa anuluje a nový ročník s tým istým počtom mužstiev bude hrať nový ročník jar - jeseň. Nik nevypadol, ale ani nepostúpil. Napriek tomu, že už o nič nešlo, bolo nariadené odohrať náš nedokončený zápas s SK Slavia Praha dňa 18. decembra 1948 (presne v deň mojich 24. narodenín). Z kádra bolo nás len 9, ktorí nemali trest a tak na plný počet bol pribratý obranca B mužstva Šipoš a dorastenec Ďuso Kováč. Slávisti nastúpili v kompletnej zostave a náš tréner pred zápasom nás prosil, aby sme neurobili hanbu a neprehrali po nejakom debakli. Po prvom polčase sme viedli v pomere 4:1, no pred koncom zápasu to bolo zrovnané na 4:4. Päť minút pred koncom som dostal od Šimanského perfektnú loptu do behu a nebolo pre mňa problémom streliť víťazný gól a upraviť konečný stav na 5:4 v náš prospech. Bol to však v mojom živote posledný zápas a posledný gól. Pre chorobu a ťažkú operáciu, pri ktorej mi 1. februára 1949 vyoperovali pravú obličku, bol s futbalom bol koniec. Tento zápas bol aj posledným zápasom slávneho futbalového klubu pod menom ŠK Bratislava. Po novom roku dostal meno Slovan UNV Bratislava až dospel k terajšiemu pomenovaniu ŠK Slovan Bratislava. Z hráčov, ktorých som spomenul, žijeme spolu s Jozefom Karelom v Košiciach, Gejza Šimanský žije v Prešove. Bolo mi dopriate dožiť sa toho, aby som oprášil svoje spomienky a mohol publikovať tieto o slávnom zájazde čitateľov podrobne o tomto najslávnejšom a najúspešnejšom zájazde slovenského futbalového mužstva. Dalo to poriadne zabrať, bolo s tým veľa práce dať to dokonale do súladu a hlavne zabezpečiť následnosť jednotlivých dielov, ktorých počet bol pomerne veľký. Ďakujem pritom všetkým čitateľom, ktorí tak telefonicky, písomne ako aj pri osobných stretnutiach mi dali mnoho otázok. No v prvom rade vďačím za to svojej pamäti. Pomohol som si svojím archívom, z ktorého som si overoval všetky skutočnosti a o všetkom napísal pravdivo. My traja rodáci z východu všetci zo Zemplína sme sa cez mužstvo ŠK Slávia Prešov dostali vo futbale na najvyššie stupienky. Naším prianím na záver je len to, aby sme mali dôstojných nasledovníkov.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.