Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Prešov dal Hlohovcu riadne na frak

Osobnosť tímu. Skúsený Saša Radčenko je stále kľúčovou postavou majstrov. (Autor: sita)
Sportnet|Publikované 17. máj 2012 o 22:00

Finálovú sériu play–off slovenskej Tipos extraligy nehrá súper obhajcu majstrovského titulu s férovými kartami.

To, že v prvom zápase na palubovke Tatrana Prešov sa HC Sporta Hohovec snažil, vedomý si skutočnosti, že domácim chýbajú spoľahliví obranári Kukrika, Pekár, Tumidalský a Marušák, skúsiť vypojiť z hry aktuálne piliere Kopča, Kristopansa a Pejoviča, dalo sa pochopiť. Avšak to, čo predchádzalo druhému zápasu série v Hlohovci, to by sa veru stávať nemalo.

HLOHOVEC/PREŠOV. Podľa predpokladov prvý zápas v Prešove vyhral Tatran presvedčivo o sedem gólov. Hlohovec si ale doma na obhajcu trúfal. Prečo nie? Lenže vyrukovať s takými vecami, aké sme pred príchodom do hlohovskej športovej haly zažili, nám pripadalo také detinské.

Korunu všetkému nasadili dresy

Prvé problémy sa črtali už po príchode k hale. Autobus mohli Prešovčania zaparkovať na zvyčajnom bezpečnom mieste až po slovnej výmene s usporiadateľmi. Druhé, a poriadne veľké prekvapenie čakalo pred kabínou hostí. Na dverách visel oznam, že z technických príčin sa táto kabína dočasne nepoužíva. A tak sa mužstvo Tatrana muselo tiesniť vo vedľajších úplne stiesnených priestoroch. Korunu všetkému ale nasadili ťahanice okolo zápasových dresov. Pravdou je, že Prešov mal v Hlohovci k dispozícii iba biele dresy. Podľa reglementu súťaže sa hostia musia prispôsobiť domácim. Tí hrávajú zvyčajne v modrej farbe. Keďže Tatran mal len bielu sadu a Hlohovec sa rozhodol práve pre túto farbu, prešovskí hádzanári, chtiac–nechtiac, museli sa s veľkou nevôľou navliecť do tmavomodrých dresov HC Sporta.

Prečo sa asi vzťahy narušili

Hráči Tatrana Prešov sa sprvu zdráhali ich obliecť. Aby sa však mohlo hrať, museli sa podvoliť. Všetko sú to zarážajúce fakty, ktoré sa v minulosti v Hlohovci nikdy nestali. Práve naopak. Aj majiteľ Tatrana Prešov Miloslav Chmeliar nie raz spomenul, že s klubom HC Sporta má Tatran veľmi korektné vzťahy. Možno je to ozaj iba náhoda, ale tie sa narušili po tom, ako mužstvo Hlohovca prevzal tréner M. Lipták. Pod jeho vedením vraj mužstvo ožilo, vyradilo v semifinále Nové Zámky, no vo finále zatiaľ prepadáva. Na druhej strane Prešov sa v dresoch Hlohovca poriadne „nasrdil“. Tak ako doma, aj vonku bol pánom na ihrisku. Po domácom sedemgólovom víťazstve odpovedal Tatran na prieky tým najlepším spôsobom. Hlohovcu to na jeho ihrisku naložil raz toľko a vyhral obdivuhodným spôsobom rozdielom štrnástich gólov. Na zápasy vedie 2:0 a pred tretím zápasom, zajtra od 18. hodiny v prešovskej Mestskej hale, má Prešov na dosah už ôsmy titul v ére samostatnosti Slovenska a šiesty v rade.

Oslávenec Guzy so zlomenými rebrami

Prvý polčas v Hlohovci mal ešte chvíľami nádych vyrovnanosti. To keď domáci sa trochu nadýchli a vyhrávali 9:7. Po chvíli ale hostia zabrali a siedmimi gólmi za sebou dali jasne najavo, kto bude režírovať aj druhý finálový duel. Tatran pred prvým zápasom série prišiel o zraneného Kukriku a Pekára. Ten už ale do Hlohovca cestoval. Lenže v prvej časti po veľmi prísnej červenej karte musel z hry Kristopans. V druhej zase s podozrením na zlomeninu rebier odišiel z ihriska aj, v stredu dvadsaťtri rokov oslavujúci, Vlado Guzy. Hostia aj v takomto oslabení dokázali zvyšovať obrátky. Hlohovec Prešovu nestačil herne ani fyzicky. Hráči Sporty, ktorí sa v Prešove šli potrhať, doma s pribúdajúcimi minútami evidentne odchádzali. Hádam sa aj ukázalo, že ak niekto robí niekomu zámerne zle, sám na to potom doplatí.

Saša Radčenko prehovoril

„S vecami, ktoré sa pred zápasom v Hlohovci diali, sme skutočne nerátali. Bolo nám jasné, že domáci urobia všetko pre to, len aby získali aspoň jeden náš skalp. Ja osobne hádzanú hrám už veľmi dlho, ale na čosi podobné si nespomínam. Nuž a hrať v cudzích dresoch, to vie človeka riadne rozhodiť. Tak sme sa zdravo naštvali a šli na to,“ rozhovoril sa po zápase jeden z najskúsenejších prešovských hádzanárov, inak nie veľavravný, ale na ihrisku stále výnimočný hráč, Saša Radčenko. „Výborne sme zahrali predovšetkým v obrane, čo bolo základom nášho presvedčivého úspechu. Prvý polčas sme vyhrali 'len' o štyri góly. V kabíne sme sa cez prestávku ale burcovali, že musíme pridať ďalšie navyše. Napokon sme to rozbehli tak, že súperovi sme vlastne nedovolili vytiahnuť také zákerné zákroky, akými častovali u nás v prvom zápase. O majstra sa má hrať tak ako sme to ukázali s Hlohovcom doma i vonku. Tvrdo, nie zákerne, ale s veľkým srdcom. Všetci hráči do jedného si zaslúžia uznanie. Pokyny trénera Rašiča, dá sa povedať, sme plnili do bodky, preto sa dostavil aj taký suverénny výsledok. Zajtra, o tom nik z nás nepochybuje, že finálovú sériu skončíme tretím víťazstvom a že po dobrom výkone si s našimi skvelými fanúšikmi, ktorí s nami boli aj v Hlohovci, titul získame a patrične ho aj oslávime.“

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.