Sobota, 19. júna, 2021Meniny má Alfréd

Predzvesť hrôzy: hry odeli do hnedého

Sportnet|31. máj 2004 o 00:00

Usporiadanie Hier XI. olympiády pridelil Medzinárodný olympijský výbor Berlínu v roku 1936. Najväčším nepriateľom myšlienky bola vtedy nacistická strana, ktorej boli ideály olympizmu úplne cudzie. Po nástupe Hitlera k moci (január 1933) síce na tejto ...

Usporiadanie Hier XI. olympiády pridelil Medzinárodný olympijský výbor Berlínu v roku 1936. Najväčším nepriateľom myšlienky bola vtedy nacistická strana, ktorej boli ideály olympizmu úplne cudzie. Po nástupe Hitlera k moci (január 1933) síce na tejto filozofii nič nezmenila, ale führer zistil, že olympiáda sa dá zneužiť ako nástroj štátnej propagandy. Prihral mu i nový predseda MOV, belgické knieža Henri de Baillet-Latour. Vyhlásil, že kampaň proti hrám v Berlíne a výzvy na ich bojkot sú založené na nesprávnych informáciách.

Hilerova propaganda vytvorila fasádu mierumilovného Nemecka. Hoci už existovali rasové zákony, niektorým "položidovským" športovcom dovolili štartovať v domácom tíme. Ale najlepšia skokanka do výšky na svete, atlétka židovského pôvodu Gretel Bergmannová, pod rôznymi zámienkami súťažiť nesmela. Ríšsky minister vnútra Heinrich Himmler sa postaral o preventívne zatknutie nepohodlných osôb. Nemci si prisvojili i uskutočnili myšlienku putovania olympijského ohňa z gréckej Olympie, vybudovali senzačný Olympijský štadión pre 100-tisíc divákov, ktorý po rekonštrukciách dokonale funguje dodnes.

Úspechy na olympiáde sa po prvý raz začali propagovať ako dôsledok fungujúceho režimu. Nacistická mašinéria urobila všetko preto, aby najviac medailí získali Nemci. A aj sa tak stalo.

Tento model potom dokonale fungoval od roku 1952 (vstup ZSSR na olympijskú pôdu). Socialistické krajiny dokazovali v "triedne rozdelenom svete" cez šport svoje "dokonalé" zriadenie. Žiaľ, chorobná medailománia a nacionalistické tendencie nevymizli z olympiád dodnes, hoci už svet nie je "triedne rozdelený."

Napriek všetkému, a naprotiveň nadradenej árijskej rase, sa stal najúspešnejším olympionikom Afroameričan Jesse Owens, ktorý ako prvý atlét vyhral štyri disciplíny na jedných hrách (100 m, 200 m, diaľku a bol členom štafety 4x100 metrov). Fínsky vytrvalec Nurmi s piatimi zlatými na OH 1924 v Paríži bol v dvoch prípadoch prvý ako člen družstva.

V Nemecku už vtedy nenávidené Československo (dva roky pred mníchovskou zradou) obstálo skvele. Kanoistické dvojice Jan Brzák-Felix s Václavom Syrovátkom na 1000 m a Zdeněk Škrdlant s Václavom Mottlom na 10 000 m vyhrali. Zlato do tretice pridal na kruhoch gymnasta Alois Hudec, striebro vybojovali vzpierač Václav Pšenička, zápasníci Jozef Herda, Josef Klapuch a družstvo gymnastiek, medzi ktorými bola i Košičanka Matylda Pálfyová.

OLYMPIJSKÉ ČÍSLA

Hry XI. olympiády - BERLÍN 1936

Dátum konania: 1. augusta - 16. augusta

Počet účastníkov: 3956, muži: 3610, ženy: 346

Krajiny: 49

Športy: 19

Počet disciplín: 129

PORADIE KRAJÍN PODĽA MEDAILÍ

  Z S B
Nemecko 33 26 30
USA 24 20 12
Maďarsko 10 1 5

NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI

Jesse Owens (USA) atletika 4
Konrad Frey (Nemecko) gymnastika 3 1 2
Hendrika Mastenbroeková (Holandsko) plávanie 3 1

Hry XII. olympiády 1940 (mali byť najskôr v Tokiu, potom v Helsinkách) a XIII. olympiády (mali byť v Londýne) sa v období druhej svetovej vojny neuskutočnili. Olympijská história však ponecháva číslovanie tak, akoby sa konali.

Súvisiace články