Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Predstavujeme MMA kluby: 1. časť, Wolf Pride Gym

Daniel Stankovič|Publikované 2. feb 2021 o 01:00

Prvá časť o MMA kluboch na Slovensku predstavuje žilinský Wolf Pride Gym.

V rámci našej novej rubriky, kde by sme chceli postupne predstavovať MMA tímy na Slovensku, sme sa v úvodnej, prvej časti pozreli na Wolf Pride Gym, sídliaci v Žiline. V rozhovore o ňom, sme sa rozprávali s hlavným trénerom klubu, a v súčasnosti aj najznámejším zápasníkom WPG, Tomášom Bolom.

Kedy a ako vznikol tím Wolf Pride Gym?

Tím vznikol v roku 2016. Došlo k tomu tak, že v minulosti sme trénovali v žilinských kasárňach, v areáli armády, kam sme však mohli chodiť len v obmedzenom čase kvôli tomu, že išlo o armádny priestor. Ku koncu to už začalo byť zlé, keďže ten čas na trénovanie bol veľmi obmedzený. Bolo to v určený čas a iba večer, a napríklad veľa chalanom to kvôli práci a iným aktivitám nevyhovovalo. Tréningové jednotky sme si z toho dôvodu robili buď vonku, vo fitkách alebo jednoducho kde sme sa dohodli.

Na začiatku gymu sme vôbec nevedeli do čoho ideme, vízia bola, ale boli sme neskúsení a tak každý pomáhal ako vedel, cez akého známeho by vedel čo vybaviť.

Čo ponúka Wolf Pride Gym?

WPG nie je čisto len MMA gym, prioritne trénujeme MMA, ale tak isto sú tú tréneri čo robia box, thaibox, brazílske jiu-jitsu a máme tu aj fyzioterapiu či funkčnú zónu. Práve kvôli tomu sa tu uplatní veľa trénerov. Nie sú tu stroje ako v nejakom klasickom komerčnom fitku, ale sú tu stroje na kardio, jednoručky, činky, tyčky – čiže na základný crossfitový alebo silový tréning tu máme vybavenie.

Hlavne sme to chceli urobiť kvôli chlapcom, aby tu mali všetko a nemuseli cestovať kade tade kvôli tréningu a príprave.

Ako to máte s tréningami cez týždeň?

Trénujeme každý deň a klasicky máme rozdelené skupiny na „Áčko“ a „Béčko“. V A skupine sú chlapci čo už nejaký ten piatok trénujú, zápasia alebo by to chceli skúsiť. Tí mávajú tréningy vždy od pondelka do piatku od 19:30. Cez víkendy bol v sobotu nejaký postoj alebo skôr len také lapy a v nedeľu sparring. Potom je skupina B: to sú začiatočníci, tí mali tréning každý deň o 18:00, vrátane toho, že mohli prísť aj v sobotu na tie lapy. Na nedeľné sparringy sme ich nevolali, aj keď kopec chalanov sa pýtalo už po pár dňoch trénovania.

V čom je Wolf Pride Gym výnimočný, čo vás vystihuje?

Čo nás vystihuje? To, že sa tu všetci stretávajú (smiech). Aspoň tu v Žiline to tu bolo donedávna tak, že každý na každého nadával, každý si trénoval vo vlastnom gyme a nikto sa s nikým nebavil kvôli tomu, že veľa rokov dozadu sa tu spravila zlá krv.

Keď sme my otvorili tento gym, tak sme začali robiť tímové sparringy. Napísal som do všetkých klubov: "máme sparringy, ak chcete dôjdite".. ak si boxer a pôjdeš s MMA zápasníkom, tak pôjdete len ruky, atď. No a takto sa to začalo nabaľovať. Miestne kluby, čo predtým medzi sebou nekomunikovali, sa začali stretávať u nás v gyme. Je to taká, povedal by som, neutrálna zóna.

Ak by si to vedel povedať, koľko profesionálnych a amatérskych zápasníkov, je tu v gyme?

Fúú, aktívnych? Tak to je ťažko povedať, ale ak mám povedať, tak aktívny som ja (smiech). Donedávna to bol ešte Miro Hladký, Maťo Taraba, Roman Milec, Maťo Hrabovský. Je to spôsobené tým, že človek dospieva, zakladá si rodinu, kupuje si dom či byt a hľadá si stály príjem.. Začali sa venovať iným veciam.

Ak hovoríme o amatérskych zápasníkov, tak ja to vidím cez desať alebo pätnásť chlapcov, čo zápasia pravidelne a chodia na amatérske ligy.

Profíkov je menej, lebo ako hovorím, ak máš kvalitne trénovať a popritom chodiť do roboty, tak je to ťažké. Z niečoho človek musí žiť, platiť účty, a ak Ťa MMA nedokáže uživiť, tak je jasné, že si vyberieš niečo iné.

Ak by si mohol predstaviť zopár chalanov, ktorí z gymu dosiahli nejaký veľký úspech alebo majú našliapnuté za dobrou kariérou?

Čo sa týka profi scény, tak podľa mňa najväčší úspech mal spomínaný Martin Taraba, ktorý vyhral opasok WKN do 66 kg. Potom išiel o titul v šesťdesiatjednotke (váhová kategória, pozn. redaktora), kde tesne prehral na body s domácim zápasníkom.

Z amatérov je to každý jeden chalan, čo ide na ligu. Máme šesť alebo sedem opaskov, presne už ani neviem, z amatérskej ligy MAMMAL. Skoro všetci teraz obhájili svoje opasky, čiže každý jeden z nich si tam spravil dobré meno.

Jasné, že Mário Brezovský, ktorý bol na turnaji organizácie I Am Figher, kde dal KO za pár sekúnd, je asi najznámejší. Beriem to tak, že mal príležitosť a ukázal, čo v ňom je. Určite to nie je iba o ňom. Každý jeden z chalanov môže byť úplne v pohode v budúcnosti skvelým profesionálym zápasníkom.

Mohol by si predstaviť hlavných trénerov a špecifikovať čomu sa v gyme venujú?

Čo sa týka MMA, tak som tu hlavný tréner ja. Box vedie bývalý boxer Peter Mojik, ktorý má za sebou cez šesťdesiat či sedemdesiat zápasov v boxe. V brazílskom jiu-jitsu máme Petra Šveca. Dlhé roky trénoval a žil v Amerike, kde si vyskúšal viacero skvelých gymov.

V súčasnej dobe dosť veľa spolupracujeme s thaiboxermi zo žilinského Diamond gymu, Tomáš Šenkýr alebo Milan Páleš. Funguje to tak, že sa dohodneme na tréningoch, ktoré vedú. Vo všeobecnosti, ak zavolám chalanom aj z iných žilinských gymov, tak tu nemajú problém prísť a urobiť nám tréning.

Pri niektorých kluboch to už tak býva, že sú známe svojím jedným skvelým štýlom, ktorý praktizujú ich zverenci. Je niečo podobné aj u vás?

Tým, že mávame separé tréningy boxu, jitsu či thaiboxu a komplexné MMA jednotky sú len raz či dvakrát v týždni, často sa v nedeľu na sparringoch ukáže komplexnosť.

Ak sa pozrieme na amatérov, kde sa zrkadlí tento prístup, tak ich sila je v spomínanej komplexnosti. Tak ako to ukázal napríklad Mário Brezovský na turnaji IAF, kde sa dokázal pobiť s chalaniskom v postoji a knockoutoval ho. Keď dostal postojára, ukončil to na zemi. A to nehovorím len o ňom. Je tam Roman Mrenka, Jakub Hájnik..

Tréningové a predzápasové zameranie je skrátka také, že vieme využívať slabiny súpera. Držíme sa pravidla, že nezápasím so zápasníkom a neboxujem s boxerom. Ak teda napríklad dostanem boxera, tak nebudem sa s nim biť tri kolá v postoji, zoberiem ho na zem, kde si urobím svoju robotu a vybavené.

Aká je vízia gymu do budúcna?

Kebyže sa máme riadiť súčasnou situáciou, tak vízia je hlavne ustáť tento bordel, prežiť. Je to také, že zatvárame, otvárame a dookola to isté. Potom tí chalani nevedia, či majú prísť, nemajú prísť, či môžu trénovať a podobne.

Vízia je však taká, že chceme vychovať profi špičku v rámci Československa alebo sveta. Ak sa pozrieme na Čechy, tak majú troch bojovníkov v UFC. Potom si hovorím, ak sa to podarilo im, prečo nie nám?

Spolupracujete aj s inými MMA gymami (kempy, tréningy, sústredenia)?

Ku mne chodia chalani z Čiech, čo sa týka Martina Dědeka, zo Vsetína. Nie je tam možno také MMA zázemie ako tu, pretože nie každý si môže dovoliť mať v klube klietku, nejaké wallpady na stenu, či takú veľkú žinenku.

Ja to u seba robím tak, že chodím do Ostravy ku Jakubovi Mullerovi, chodíme do Trenčína, chodíme za Kamilom Cibinskom do Chaosu, Rolandom Čambalom do Nových Zámkov. Ja osobne nemám problém ísť a učiť sa nové informácie. Keď som bol s Karlom Vémolom alebo s Machom Muradovom v Prahe, povedzme, že mi potom niekto taký povie, že niečo robím zle, alebo takto je to lepšie, tak ja si to zoberiem, a potom praktizujem aj tu, v MMA trénovaní chalanov. Ak mám možnosť, že niekto pomôže mne, alebo ja môžem niekomu pomôcť, tak som za. Nemám v tomto problém.

 

Daniel Stankovič sa na stránkach Sportnet venuje zmiešaným bojovým umeniam, skúsenosti zbieral písaním pre portál SvetMMA. Jeho srdcovkou sú bojové športy, umenie a hory.

Súvisiace články