Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Prečo sme sa potopili

Sportnet|Publikované 5. máj 2009 o 22:00

Slováci obsadili vo Švajčiarsku desiate miesto, čím zopakovali rovnakú priečku spred 13 rokov na MS 1996 vo Viedni. Pokúsme sa po bodoch analyzovať hlavné príčiny prepadu a toho, prečo sme sa potopili.



1. NEOCHOTA

Hráči nepočúvali trénera Jána Filca a jeho asistentov. Na ľade si robili, čo chceli. Samotný kormidelník priznal, že hráči aj počúvali, ale nevedeli pokyny premietnuť do hry. Neboli ochotní viac rozmýšľať, aby naplnili predstavy z taktickej porady pred zápasmi i počas nich.

2. LAJDÁCKOSŤ

Odzrkadlila sa vo výpadkoch a elementárnych chybách, krikľavých kiksoch pri realizácii akcií i v činnosti pred oboma bránkami. Prihrávky a streľba - z toho boleli oči. Rovnako tak z toho, akým "raketovým" tempom sme zakladali akcie. Kouč vypichol mnohé "priesery" (Smrek, Štefanka), ale celý výpočet by bol siahodlhý. Hráči nemysleli na to, čo ich vlažný a laxný prístup spôsobí pre mančaft, nedomysleli dôsledky nepochopiteľných skratov.

3. POMALOSŤ

Zaostávali sme v myslení aj konaní. Hoci o niektorých našich sa tvrdí, že sú rýchlici na ľade (Bartovič), v porovnaní so súpermi sme neraz pripomínali ťarbavých slimákov. Ešte horšie bolo, že nedostatočné tempo sme umocnili aj lenivosťou v skicovaní akcií. Súperi nás mali prečítaných skôr, než sme sa opreli do puku.

4. STRACH

Nemali sme hráčov, ktorí by zobrali na svoje plecia zodpovednosť. Báli sme sa byť aktívni, odvážni, ukázať riskantný útočný výpad, prekvapujúci ťah. Bolo v tom veľa kŕčovitosti a málo pohody. Akoby si po príchode na MS prestali hráči veriť, svoje predošlé prednosti zaraz odložili kamsi do stratena.

5. ABSENCIA

Hovorí sa tomu ľahkosť bytia - teda korčuľovania, pohybu. Neboli sme akční, pripomínali sme skôr lekvár. Bez iskry to nejde a keď ľad pod hráčmi nehorí, nemôže sa zapáliť ani nadšenie v radoch divákov, fanúšikov. Vnútri kolektívu to tlelo, správnu "rozbušku" nikto nepoložil.

6. BEZ SRDCA

V mnohých momentoch nás vyučovali aj outsideri z Maďarska, ktorí sa išli zodrať, kým sme pripomínali chladných dôchodcov. Síce ošľahaných vetrom, so skúsenosťami, ale bez entuziazmu, zápalu. Srdciarov bolo v tíme príliš málo.

7. MÁLO LÍDROV

Bartečko, Handzuš, Hossa. Vari iba títo sa priblížili k nezastupiteľnej role vodcov tímu. Handzuš naznačil, že hráči tvorili partiu, ale mimo zimáku, nie na ľade. Na ňom sme neboli pevným monolitom. Nebolo cítiť, že by všetci bojovali za jedného a jeden za všetkých. Nenašli sme dosť sily vzoprieť sa nepriaznivému vývoju, nechali sme sa zdeptať. "Uplakaná" časť kolektívu bola vo väčšine, zdravé jadro (ak vôbec nejaké bolo) sa nechalo pohltiť a rezignovalo. Sebakritika tých, čo mali predpoklady obstáť a vyniknúť (ale neučinili tak), je namieste. Od každého sa čakalo oveľa viac.

8. CHUDOBA

V šiestich zápasoch sme žalostne málo skórovali, neuveriteľne prelajdačili presilovky a dokonale spackali oslabenia. Na biednej vizitke sú iba trojgóloví strelci (Bartečko s Hossom), viacerí zostali na mizine v kanadskom bodovaní. Podpora zo zadnej línie? Škoda reči.

9. ŠKRIPOT

Zámorskí hokejisti sa zídu v hodine dvanástej pred MS a idú ako hodinky. My pilujeme týždne situácie, nacvičujeme kadečo a v zápasoch naostro vyrobíme kopu somarín a nelogických prešľapov. Súčinnosť v pätorkách, obranných dvojiciach i útočných trojzáprahoch bola otrasná. Vŕzgala, až uši z toho boleli.

10. NEDISCIPLINOVANOSŤ

Tréner Filc nabádal zverencov, aby sa netlačili do rohov, ale spoliehali sa na priamočiarosť, údernosť, vrtkosť, prešibanosť a improvizáciu. Namiesto toho tvrdošijne sa borci pinkali v priestore, odkiaľ by nenahnali obavy ani súperovým žiačikom. Boli sme alibisti, len aby sme nebodaj nemuseli inkasovať rany a štuchance, čo by bolelo. Nenastupovali sme vyzbrojení statočnosťou a odolnosťou a okrem toho vlastnými prehmatmi sme sa nechali zbytočne vylučovať za množstvo faulov v útočnom pásme.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.