Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Pre Matulu bola košická etapa najsmutnejšia v kariére

Tibor Matula. Patril medzi vynikajúcich brankárov. (Autor: archív)
Sportnet|Publikované 21. mar 2012 o 22:59

Silnou stránkou košického futbalu boli vždy vynikajúci brankári. Niektorí boli vlastní odchovanci, iní prišli z bližšieho či vzdialenejšieho okolia.

Silnou stránkou košického futbalu boli vždy vynikajúci brankári. Niektorí boli vlastní odchovanci, iní prišli z bližšieho či vzdialenejšieho okolia, alebo dokonca z druhého konca republiky. Stačí spomenúť mená ako Schroif, Flešár, Holeš, Švajlen, Seman, Olejár, Čontofalský... K nim rozhodne patrí aj Tibor Matula, ktorý nedávno vstúpil medzi šesťdesiatnikov. Patril do skupiny tých futbalistov, ktorí prišli na východ iba na určitý čas, ale nakoniec tu ostali natrvalo.

KOŠICE. Tibor Matula sa síce narodil v Nitre, ale za svoje rodné mesto futbal nikdy nehrával. Otca - vojaka z povolania - preložili do Vyškova na Morave a tam budúci futbalový brankár robil prvé športové kroky.

Jeho výrazný brankársky talent upútal aj funkcionárov z Ostravy a preto ako šestnásťročný prestúpil do vtedajších VŽKG. Tak akurát sa stihol zohriať v ligovom doraste a onedlho, už ako sedemnásťročný debutoval v seniorskom tíme v II. celoštátnej lige!

Potom nasledovala vojenčina v Dukle B. Bystrica, ktorá mala iba jediný cieľ - postúpiť do I. čs. ligy. Pod Urpínom začínal ako druhý brankár, tým prvým bol Pavol Michalík. Na vojenčine sa skamarátil s Ferom Hoholkom, hráčom VSS Košice, ktorý ho neustále prehováral, aby prestúpil k strojárom. Bystričania chceli aby zostal naďalej v Dukle a okrem toho prišla ponuka zo Slovana Bratislava.

„Ponuky zo Slovana sa ani vtedy neodmietali, naopak, snívali o nich mnohí slovenskí futbalisti. V mojom prípade však rozhodlo niečo iné. Rodičia sa vrátili späť do Nitry a kvôli nim som si nakoniec vybral Bratislavu,“ spomína na tie časy T. Matula.

V ligovej sezóne 1974 - 75 však už odchytal päť stretnutí, v ďalšej už prevažnú časť zápasov a v ročníku 1976 - 77 bol jednoznačnou jednotkou v bráne Slovana.

V Slovane sa mu darilo nad očakávanie. Dvakrát s ním vyhral ligu, trikrát čs. pohár. Napriek tomu sa s belasými v roku 1979 rozišiel a to nie práve v najlepšom. Vrátil sa do Ostrvy, ale v sezóne 1980 - 81 prestúpil do VSS Košice.

Žiaľ, prišiel sem vo veľmi nevhodnom čase, mužstvo bojovalo o udržanie sa medzi čs. elitou, ale s neúspešným výsledkom. Žlto-modrí v konečnej tabuľke skončili na poslednom 16. mieste, keď z 30 zápasov iba 5 vyhralo a štyri skončili nerozhodne. Za predposledným Hradcom Králové zaostali až o 11 bodov. Matula robil, čo len mohol, ale za pomerne slabou a deravou obranou ani od neho už nikto nemohol očakávať žiadne zázraky. VSS Košice v roku 1981 z ligy vypadli a nikdy sa im už do nej nepodarilo vrátiť.

Ďalších päť rokov sa VSS Košice ešte snažili o návrat do I. čs. ligy a to ešte aj s Matulom. Až po ročníku 1985 - 86 skončil vo vrcholovom futbale, potom ešte chytal v Čani a Valalikoch, kde sa začala a zároveň aj skončila jeho krátka trénerská kariéra.

„Mám za sebou aj zápasy v rôznych reprezentačných výberoch, najmä v 23-ke a v B mužstve ČSSR, mám na tie časy najcennejšie domáce trofeje, ale najradšej sa schádzam s bývalými košickými spoluhráčmi. Azda preto, lebo účinkovanie vo VSS Košice bolo mojou nedobrovoľnou rozlúčkou s vrcholovým futbalom,“ hovorí T. Matula.

Škoda, že toho času má tak málo. Práca obchodného manažéra je veľmi náročná a vyčerpávajúca. Ešte šťastie, že v nej môže niekedy využiť svoju futbalovú popularitu a nájde sa ešte dosť takých, ktorí s ním uzavrú vzájomne výhodný obchod predovšetkým preto, lebo si spomenú na jeho výkony v bránke Slovana i VSS.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.