Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Poškuľovali nie iba po remíze, ale dokonca po triumfe, nakoniec ich presilovky favorita dostali na kolená

Sportnet|Publikované 4. dec 2002 o 23:00

Poprad Neraz v uplynulých vystúpeniach tréneri podtatranských extraligistov slovne atakovali svojich zverencov za to, že si nedávali pozor, neboli

disciplinovaní a preto často vysedávali na lavici hanby. V tejto súvislosti sa oddá spomenúť historku, ktorú vyrozprával známemu novinárovi Georgeovi Grossovi legendárny hokejista Stan Mikita (obaja boli uvedení do Siene slávy nášho hokeja). Slovenský bombardér bol spočiatku v drese Chicaga veľmi často penalizovaný za nedovolené zákroky, neskôr zmenil svoj prístup a komentoval to tým, že takú dlhú hokejku, ktorou by dával góly z trestnej lavice, ešte nevymysleli... To by mali mať na zreteli aj Popradčania. V uplynulom meraní síl na trenčianskom ľade už boli síce o čosi obozretnejší, "len" štyria dostali po dve minúty, ale i tak práve počas oslabenia dva razy inkasovali. Dukla vedela prekonať ŠKP iba pri presilovke a to rozhodlo o tesnom jej víťazstve.

"Podľa mňa nezvládol záver stretnutia rozhodca Baluška. Vo finiši, keď sa lámal chlieb, sme hrali oslabení a práve v týchto okamihoch domáci dva razy faulovali. Avšak strážca pravidiel si ich akosi nechcel všimnúť. Nevylúčil ani jedného Trenčana a my sme vzápätí inkasovali rozhodujúci gól od modrej čiary," vrátil sa k rozhodujúcemu momentu Pavol Paukovček (na snímke). Hostia však lídra extraligového pelotónu poriadne popreháňali. Stavili na účinnú taktiku, narúšali akcie hostiteľov a keďže nešetrili pohybom a mali ľahké nohy, favorit sa trápil. Veď aj tréner domácich Dušan Gregor poznamenal, že Poprad vie zakaždým proti vojakom zahrať a preto mali z neho obavy. "Povedal by som, že nielenže sme mali na remízu, ale i na víťazstvo. Vypracovali sme si totiž viac vyložených šancí než súper, boli sme vojakom minimálne vyrovnaným konkurentom. Nezaostávali sme v žiadnej činnosti, preto strata bodov škrie." Tento popradský útočník kedysi pôsobil práve pod hradom Matúša Čáka, ale ako priznal, odvtedy sa všeličo v Dukle zmenilo. Vtedy tam hrali viacerí skúsení matadori, teraz je na prvom mieste pohyb, korčuľovanie, nasadenie a agresivita mladíkov.

Tradične súboje Trenčína a Popradu sú príťažlivé, lebo prevláda vôľa, úsilie a chuť dostať rivala na kolená. "Všetky doterajšie stretnutia v tomto ročníku boli podobné. Nám tentoraz pomohli niektoré korektúry v zostave, v útočnej činnosti sa to trošku oživilo a v defenzíve sme pevnejší, celkove ako kolektív sme pridali." Pred časom sa objavili správy, že boli kritické výhrady aj zo strany vedenia klubu voči niektorým výkonom, preto zmeny v zložení formácií sú odrazom tejto nespokojnosti. "Nepadli ale konkrétne mená, isté však je, že sme sa ako celok mali dať dokopy." Aj Paukovček patrí k tým popradským hokejistom, ktorým sa nevyhli v doterajšom priebehu zápolení zdravotné problémy, preto vynechal pár týždňov zo súťažného kolotoča. "Teraz je to už v pohode, resty som už zmazal a verím, že sa to prejaví aj na kvalite mojej hry, ale hlavné je, aby mužstvo napredovalo," vyslovil želanie kozák v drese ŠKP.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.