Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Pomalé tempo Poľky rozdrvilo Vladislavove myšlienky

Sportnet|Publikované 4. okt 2005 o 22:00

Košice Nezadržateľne sa blíži k tomu, by zaokrúhlil svoj počet maratónskych štartov na číslo tridsať. Už mu veľa k tomu nechýba. Z tejto porcie

takmer jednu štvrtinu zvládol na Medzinárodnom maratóne mieru. Vladislav Lipovský (na snímke) sa ukázal v mase odvážlivcov po ročnej prestávke, o to viac si vychutnal uplynulý ročník. Hoci sa ocitol i v nemalej dileme. Či bude bežať na svoje tričko, alebo sa podriadi želaniu organizátorov, ktorí ho požiadali, aby pomohol poľskej pretekárke Edyte Lewandowskej. Tá si totiž trúfala pokoriť traťový rekord v ženskej kategórii, ktorý patrí Češke Peterkovej. "Škoda, že počasie bolo také, aké bolo. Takže z toho zišlo. Ešte v polovici to vyzeralo nádejne a vidina rekordu nemusela byť nereálna. Preto som sa obetoval. Pôvodne som mal robiť zajaca po tridsiaty kilometer, ale kolegyňa ma uprosila, či by som to nepotiahol s ňou až do cieľa. Súperky na ňu dorážali, tak som privolil. Môj čas nebol vôbec slávny, prirovnal by som to k ťažšiemu tréningu," konštatoval skúsený vytrvalec.

Lipovský je zamestnaný a popri tom trénuje. Vníma zmenu oproti tomu, čo bolo, keď bol atlétom-profesionálom. Na jar sa koncentroval na maratón v Lipsku, kde sa postaral o čas 2:23:50. "Stačili mi na to tri mesiace prípravy. Uvedomil som si, že nie som taký starý, aby som musel sám nad sebou lámať palicu. Keby som sa teda sústredil na konkrétny termín a na päť-šesť mesiacov podriadil tréningový plán, tak hranicu 2:20 by som azda aj zlomil," vysvetlil svoje pohnútky 36-ročný vytrvalec. Podľa neho je to vek v duchu prirovnania: ani starý, ani mladý.... Pred dvoma rokmi odišiel z Obalservisu Košice, vtedy skončil s iným nasadením a možnosťami. Vzhľadom na to, že rozbehol podnikanie, rok ako pretekár pauzoval, udržiaval sa v kondícii iba občasným výbehom, no od januára súťaží za Strážske. "Tam, kde som začínal, chcem aj skončiť," konštatoval rodák zo Strážskeho.

Naposledy si trúfal na výsledok o pár minút lepší a na popredné umiestnenie v rámci majstrovstiev Slovenska. Takých, čo majú v nohách čas okolo 2:30 hod., je u nás málo, ale nakoniec sa rozhodol prispieť k dobrej veci a povýšil želanie usporiadateľov nad svojej ambície. Takže nevyšlo to jemu ani poľskej reprezentantke, no nie každé želanie nájde pravú odozvu. Úloha, ktorá mu bola zverená, ale poňal s plnou vážnosťou a nešetril sa. Udávať tempo nie je jednoduché, vyžaduje si to isté kvality a predpoklady. "Pred desiatimi rokmi, keď som sa ešte nepúšťal na maratónsku vzdialenosť, som ako polmaratónec rozbiehal štartovné pole pre tuším Václava Župu." Muž mužovi môže robiť zajaca, lebo vie sa lepšie zladiť s nárokmi kolegu, ktorý útočí na opravu v historických zápisoch. No pomáhať žene bolo preňho špecifické, netypické. "Ubíjalo ma pomalé tempo. Mal som natrénované na čas 2:28, ale od dvadsiateho štvrtého kilometra som musel spomaľovať, lebo Poľka na mňa kričala, aby som na ňu čakal. To ma unavovalo, takže nevyčerpal ma samotný výkon, skôr pomalšie tempo." Víťazka ženskej kategórie mala niekoľko kritických úsekov. Bolo to viditeľné aj z toho, že si pomáhala občerstvovaním, ktoré bral so sebou Vladislav. "Dva-tri kilometre po občerstvovačke znovu dopĺňala tekutiny, ktoré som jej niesol." Náš pretekár jej teda značne pomohol a určite polovica úspechu, ktorý si pripísala, je jeho zásluhou. Možno keby boli dve rovnocenné súperky, ktoré by sa "žensky" ťahali, bolo by to iné, v konečnom dôsledku efektívnejšie a rekord by padol. "Nemyslím si, lebo nefúkal síce povestný košický vietor, ale bolo dosť teplo," priznal Lipovský, ktorý na MMM sedemkrát dosiahol čas po 2:24 (skončil zakaždým v prvej desiatke) bez ohľadu na to, či bolo teplo alebo chladno a akurát tento posledný výsledok mu pokazil vysvedčenie. Jeho osobák na MMM je 2:18:33 z roku 2001 a podľa toho, čo hovoril, už sa k nemu zrejme nikdy nepriblíži.

"Zajac" sa musí uskromniť

Hovorí sa, že víťaz berie všetko. Peniaze, slávu, priťahuje pozornosť médií. Neraz mu k tomu pomôžu práve "zajaci", ktorí pomáhajú rozťahovať beh a nasadzujú tempo, aké je nutné na dosiahnutie rekordného času. Akokoľvek sa takýto borec cíti vo forme, musí mať na pamäti, že nie on je podstatný, ale ten, komu pomáha. Je to rola, s ktorou sa nie každý vie stotožniť a vyžaduje aj potlačenie svojho ega, ambícií. Koniec koncov ak sa podarí dosiahnuť zámer, spokojný je každý. Nielen vnútorne, ale i materiálne. Ak to nevyjde, zostáva len dúfať, že ďalší pokus vyjde. "Určite to bola pre mňa nová skúsenosť, zvlášť preto, že výkony žien sú predsa len iné ako u mužov. Ťažko povedať, či by som ešte na to pristal," zhodnotil svoju úlohu Lipovský.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.