Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Pollák vydoloval striebro v estónskom lese

Jozef Pollák. Úspešný veterán. (Autor: Ilustračné - Eva Mušinská)
Sportnet|Publikované 24. aug 2016 o 22:00

V Estónsku sa uskutočnili veteránske majstrovstvá sveta v orientačnom behu.

KOŠICE. V Estónsku sa uplynulý týždeň uskutočnili veteránske majstrovstvá sveta v orientačnom behu, pričom centrum pretekov bolo v hlavnom meste Tallin. Šampionátu sa zúčastnilo takmer 3 500 pretekárov zo 42 krajín sveta a nechýbali ani pretekári zo Slovenska.

Pretekári boli zaradení do vekových kategórií v päťročných intervaloch. Najvyššou kategóriou podľa veku medzi mužmi bola kategória M90- s 8 pretekármi, medzi ženami kategória od 95 rokov s jednou pretekárkou, veľmi vitálnou Švédkou.

Najlepší výsledok zo slovenských pretekárov dosiahol Jozef Pollák (Akademik Technická univerzita Košice), keď na dlhej trati dobehol druhý a získal striebornú medailu. Okrem toho skončil deviaty v orientačnom šprinte. Po návrate domov sme sa s ním porozprávali.

Aká konkurencia sa zišla vo vašej kategórii a ktorá bola najpočetnejšia?

„V mojej vekovej kategórii M55- (55 - 59-roční) štartovalo 257 pretekárov. Najpočetnejšou kategóriou bola kategória M65- s viac ako 360 pretekármi.“

V ktorých disciplínach a koľko štartov ste absolvovali v boji o tituly veteránskych majstrov sveta?

„Celkovo na účastníkov čakalo 5 pretekov – kvalifikácia a finále šprintu a dve kvalifikácie a finále na dlhej trati. Kvalifikačné preteky sa konali z dôvodu vysokého počtu štartujúcich, vždy 80 najlepších z kvalifikácie v každej kategórii sa klasifikovalo do finálových pretekov.“

Kde sa konali preteky v šprinte, v ktorých ste obhajovali druhé miesto spred roka z MS v Švédsku?

„Kvalifikačné preteky v šprinte sa konali v mestskom parku, finálové preteky priamo v centre Tallina. Vo finále sa okrem nástrah trate bolo potrebné vyrovnať aj s kľučkovaním medzi množstvom turistov. Osobne sa mi finálové preteky vydarili menej ako pred rokom vo Švédsku. Urobil som pár drobných chýb, ktoré sa na tak krátkej trati vo výsledku prejavia a obsadil som 9. miesto.“

Čo predchádzalo striebru na dlhých tratiach?

„V troch pretekoch na dlhej trati sa mi darilo. Vyhral som v súčte časov z dvoch kvalifikácií svoju skupinu a vydarili sa mi aj finálové preteky, v ktorých som obsadil v rovnakom čase so Švédom Skogom druhé miesto. Víťazom sa stal ďalší Švéd Hakan Ericsson.“

Čím boli špecifické estónske lesy?

„Na preteky v Estónsku som sa dosť tešil. Jednak to bolo z dôvodu, že sme ako skupina (z Košíc a Kysaku ich bolo 12, pozn. red.) chceli aspoň trochu spoznať Estónsko a zároveň, keďže rád pretekám v severských terénoch, som sa tešil aj na estónske lesy. Tie sú dosť podobné škandinávskym, t. j. sú s menšími prevýšeniami, ale sú veľmi členité s množstvom bažín. Na rozdiel od škandinávskych je v nich oveľa menej kameňov a kamenistej podložky pod nohami.“

Aký máte názor na výber tratí na tomto šampionáte?

„Trate na šampionáte boli primerané významu podujatia. Počul som výhrady k vyššej náročnosti kvalifikačných pretekov na dlhej trati u vyšších vekových kategórií, ale mám dojem, že to boli skôr subjektívne pocity.“

Košice už kandidovali na usporiadanie veteránskych MS v orientačnom behu, ale neuspeli. Po organizačnej stránke vás Estónci inšpirovali k nejakým poznatkom?

„Keďže našou úlohou vzhľadom k snahe dostať v blízkej budúcnosti organizáciu tohto podujatia do Košíc bolo aj sledovanie zákulisia organizácie podujatia, pár drobnejších nedostatkov sme zaregistrovali. Celkovo však organizácia podujatia bola veľmi vydarená. Boli oblasti, ktorými sme sa ako potencionálni organizátori už teraz inšpirovali.“

Čím vás zaujala samotná krajina?

„Estónsko je tak ako Slovensko mladá krajina s pomerne nízkym počtom obyvateľstva (1,3 mil.). Aj u nás často počujeme o ich ekonomickom napredovaní. Je cítiť blízkosť škandinávskej architektúry a taktiež aj škandinávskeho myslenia. Vecou, ktorá mňa snáď na tejto krajine vizuálne najviac nadchla, je čistota. Ako súčasť športu, ktorý sa dostane do rôznych kútov krajiny a prírody som videl, že to majú usporiadané hlavne vo svojom myslení. Nie je čistý len samotný Tallin, ako výkladná skriňa krajiny. So skládkami odpadu napríklad pri parkoviskách, ako je to často u nás, som sa ani raz nestretol. Vo výbornom stave majú cesty, čo určite vo výraznej miere napomáha rozvoju turizmu.“

Aké boli klimatické podmienky v Estónsku?

„Počas nášho pobytu vládli príjemné teploty medzi 18 - 22 °C. Zároveň sa dosť často vyskytovali prehánky, ktoré sa prihnali z minúty na minútu a vzápätí opäť svietilo slniečko. Aj toto je charakteristické pre túto krajinu.“

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.