Pondelok, 18. január, 2021Meniny má Bohdana

Podtatranci bojovali nielen o body, ale aj o zárobok v podobe mesačných prémií

Sportnet|Publikované 28. okt 2002 o 23:00

Poprad Prvá tretina uplynulého východoslovenského derby na košickom ľade bola hlavne v znamení dvoch gólov hosťujúceho Palovčíka (na snímke v

bielom), pričom zaujímavosťou bolo, že zakaždým mal rovnakých asistentov spoluhráčov z útočnej formácie P. Segľu a Misála. To, že Popradčania nakoniec vyhrali, bola iste veľká zásluha tohto hráča. Kuriozitou je tiež to, že Miloš zaťažil konto rivala dva razy aj v predošlom vzájomnom meraní síl pod Tatrami.

"Mira Šimonoviča, brankára Košíc, poznám veľmi dobre, sme oddávna kamaráti. Ovládam jeho prednosti, ale i slabšie miestečka," rozhovoril sa jeden z najlepších zakončovateľov policajtov v tomto ročníku (na konte má sedem zásahov) a pokračoval: "Mirovi som to šupol presne na to isté miesto, ako predtým. Doma to bolo za stavu 1:1, keď som zvyšoval na 2:1 a 3:1. Vtedy boli góly cennejšie, hoci i v piatok nám pomohlo, že sme sa ujali vedenia. Stúplo naše sebavedomie a súpera sme hneď na začiatku trochu zaskočili a naznačili mu, že to nebude mať s nami ľahké." Pred zápasom sa Palovčík stretol so Šimonovičom a domáci gólman, ktorý si pamätal, čo mu Miloš vyviedol v Poprade, naznačil, aby znovu nerobil "somariny." "Povedal mi, že to boli posledné dva góly, ktoré som mu strelil. Tak som si to zopakoval nad vyrážačku. Tam som mieril puk, lebo som vedel, že vtedy budem mať šancu Šimona zaskočiť. Vyšlo to."

Tak sa zdá, že Podtatranci budú pre Košičanov v tomto ročníku nepríjemným orieškom. Hoci po oboch prehrách tréneri HC hovorili, čo podčiarkol aj Miloš, že ich zverenci podali jedny z najslabších výkonov. Inak, na súperenie s Košicami bude mať Palovčík aj nepríjemné spomienky, pretože po narazení na mantinel si pochrámal zlomil nos a narazil si zápästie. Na nedeľňajšom tréningu nemohol ani strieľať. V utorok bude však pripravený na hru. "Nebol som síce na roentgene, ale mám nos trochu krivý, posunutý, takže to vyzerá na zlomeninu. Predtým už raz som mal prasknutú lícnu kosť pri oku. Ak by boli bolesti pred zápasom veľké, dám si pichnúť injekciu." Zranený hráč priznal, že to bola trochu jeho chyba, že narazil hlavou do plexiskla, lebo sa načahoval za pukom a nebol koncentrovaný na súboj pri mantineli. "Po náraze som ležal na ľade, rozhodca neodpísal a vtedy sme aj inkasovali."

V každom prípade hráčom ŠKP sa podarilo uchytiť, zlomili náznaky menšej krízy, ktorá sa dostavila po tom, čo ťahali šnúru zápasov bez prehry. "Tréneri nás pred vystúpením upozorňovali, že nebudeme iba stále bodovať a prídu aj chvíle, keď sa prestane dariť. Tak sme sa zaťali, zabojovali." Okrem toho mali ešte jeden motív navyše. "Mali sme na mysli fakt, že musíme skončiť do konca októbra na ôsmej priečke, aby sme si zaslúžili prémie. Predošlá séria nám pomohla zarobiť si nejaké korunky, ale budú vyplatené len vtedy, ak za október budeme prinajhoršom ôsmi. Preto hrozilo v prípade prehry v Košiciach, že nám Liptáci a Žilinčania budú šliapať po krku a oberú nás o zárobok. Preto verím, že dnes vyhráme a nepokazíme si nárok na prémie." Nuž, v tomto ročníku Popradčania si prémie ešte nezaslúžili na základe umiestnenia, teraz by mali mať teda premiéru.

Aj z tohto pohľadu je podtatranské derby s L. Mikulášom zaujímavé. Tým viac, že Liptáci vedia ŠKP potrápiť. "V minulom ročníku bolo množstvo remíz v týchto stretnutiach. V tejto sezóne doma bolo 1:1, u Liptákov sme vyhrali po predĺžení. Takže očakávam, že i to bude znovu dramatické a úporné."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.