Mala dobre rozbehnutú basketbalovú kariéru, ktorú však zastavilo vážne zranenie. NATÁLIU JELENČÍKOVÚ trápil šesť rokov rozvrat vnútorných orgánov, výrazne schudla a nemohla športovať.
Keď jej lekári povedali, že sa uzdravila, vrátila sa silnejšia. Dala sa na dráhu osobnej trénerky a začala sa venovať novému športu - HYROXU.
Dnes patrí k svetovej elite a ako jediná Slovenka sa zúčastnila svetového šampionátu v Štokholme.
Jelenčíková bola hosťkou podcastu SportNEAT, v ktorom hovorila o novom športe, o tom, aké to bolo pre ňu náročné počas choroby či čo by poradila ľuďom, ktorí chcú začať so športom.
Čo to vlastne HYROX je?
HYROX je v podstate kombinácia behu a funkčnej sily. Preteky pozostávajú z ôsmich bežeckých úsekov, z ktorých každý má jeden kilometer, a medzi týmito úsekmi musia pretekári splniť osem rôznych funkčných disciplín.
O aké konkrétne disciplíny ide?
Prvou disciplínou je trenažér simulujúci beh na lyžiach. Nasleduje tlačenie saní (sled push), ťahanie saní (sled pull) a angličáky so skokom dopredu.
Piatou disciplínou je veslovací trenažér, po ktorom nasleduje prenášanie kettlebellov (farmer’s carry). Predposlednou úlohou sú výpady so záťažovým vrecom (lunges) a na úplný záver sú to tzv. wall balls, teda drepy s vyhadzovaním medicinbalu na terčík.
VIDEO: Nový diel podcastu SportNEAT
Ktorú z týchto disciplín máte najradšej a ktorá je pre vás, naopak, najmenej obľúbená?
Nedá sa povedať, že by som niektorú vyslovene nemala rada, ale v začiatkoch pre mňa bolo „krízovou stanicou“ veslovanie. Vždy, keď som naň prišla, nastal vo mne akýsi mentálny boj, hoci je to už za polovicou trate.
Dnes už tento pocit nemám, ale vtedy to bol môj bod zlomu. Mojou srdcovkou sú wall balls na konci. Som držiteľkou niekoľkých „unbroken patchov“, čo znamená, že všetkých 100 hodov dokážem urobiť v jednej sérii bez prerušenia.
Ako dlho sa HYROXU venujete? Zachytili ste ho až počas súčasného boomu, alebo ste o ňom vedeli už skôr?
Prvýkrát som o ňom len niečo započula, ale podrobnejšie som sa o ňom dozvedela v roku 2024 od jednej mojej klientky na tréningu. Povedala mi, že je to šport presne pre mňa.
Začala som si zisťovať informácie, a hneď na prelome jesene a zimy sme si so sparing partnerkou kúpili lístky na prvé preteky, kde som štartovala v kategórii dvojíc. Odvtedy na tieto podujatia chodím pravidelne.
Spomínali ste kategóriu dvojíc. Mohli by ste vysvetliť, ako v takom prípade funguje spolupráca a ako sa meria čas?
V kategórii dvojíc musí každý z partnerov odbehnúť celých 8 kilometrov. Disciplíny si však môžeme rozdeliť podľa toho, ako nám to vyhovuje.
Často je jeden z dvojice dominantnejší v behu a druhý v silovej časti, čo je super, pretože sa partneri v rôznych fázach navzájom podržia. Čas sa meria spoločne, teda globálne pre oboch.
Ako vyzerá HYROX komunita na Slovensku? Má tento šport u nás rastúcu tendenciu?
Za posledný rok sa to výrazne posunulo vpred. Najznámejšia komunita je v Kežmarku, čo je prvý oficiálny HYROX gym u nás. Trikrát ročne tam organizujú simulácie pretekov, na ktorých sa pravidelne zúčastňujem.
Tento rok prebehla simulácia aj v trenčianskom nákupnom centre, čo pomohlo šport spropagovať. Počet účastníkov v Kežmarku narástol od minulého roka o 100 %, na poslednej simulácii bolo 165 ľudí.
Kde všade na Slovensku si dnes môžu záujemcovia tento typ tréningu vyskúšať?
Špecializuje sa na to sieť FormFactory, ale aj mnohé lokálne fitness centrá v Trenčíne, Seredi, Senci, Košiciach či Banskej Bystrici.
Aj ja si v Banskej Bystrici budujem komunitu ľudí, ktorí sa chcú HYROXU venovať. Chcem to posunúť na vyšší level a myslím si, že to ide správnym smerom.
Ako jediná Slovenka ste sa zúčastnili majstrovstiev sveta v elitnej kategórii v Štokholme. Ako prebiehala vaša kvalifikácia?
Začínala som v jednoduchšej kategórii Open, ale vďaka dobrým výsledkom som sa v apríli tohto roku rozhodla vyskúšať kategóriu Woman Pro. Posledná možnosť kvalifikovať sa bola v máji v Rige.
Išla som tam s cieľom postúpiť, hoci po skončení na treťom mieste som nevedela, či to bude stačiť. O týždeň mi však prišiel kvalifikačný tiket, čo bol úžasný pocit.
V Rige ste vytvorili slovenský rekord a v Štokholme ste ho takmer vyrovnali. Čo pre vás tieto výsledky znamenajú v celosvetovom meradle?
Teší ma, že som potvrdila svoju výkonnosť a nebol to len náhodný výstrel. Je to pre mňa dôkaz, že môžem výkon posúvať ešte vyššie.
Na majstrovstvách sveta som vo svojej vekovej kategórii skončila na 22. mieste. V celkovom globálnom hodnotení som sa umiestnila na 46. priečke z viac než 900 pretekárok, čo považujem za výborný výsledok.
HYROX sprevádza obrovský adrenalín a vysoká tepová frekvencia. Ako tieto hraničné stavy zvládate?
Musela som sa naučiť trénovať vo vysokej intenzite, pretože tepy mi bežne presahujú 170 úderov za minútu. Je to v podstate nadľudský výkon, kedy sa človek prirodzene prestáva cítiť komfortne. Cieľom môjho tréningu je cítiť sa v týchto vysokých tepoch dobre, aby som dokázala odpretekať čo najrýchlejšie.
Čo považujete za najnáročnejšiu časť pretekov? Sú to bežecké úseky alebo jednotlivé disciplíny?
Beriem to ako súhru oboch zložiek. Musela som upraviť tréning a zaradiť rôzne typy behov, napríklad „threshold runs“, kedy cielene držím tepy na maxime.
Mojou slabou stránkou, na ktorej som musela zapracovať, boli prechodové fázy – teda moment, keď dobehnem k disciplíne a následne prechod z disciplíny späť do behu.
Tento princíp striedania disciplín pripomína triatlon. Lákalo by vás vyskúšať si v budúcnosti aj tento šport?
Triatlonistov nesmierne obdivujem, nie je jednoduché odplávať, odbicyklovať a ešte odbehať také vzdialenosti. Každý vytrvalostný šport má niečo do seba a je nesmierne náročný po fyzickej aj mentálnej stránke.
Športu sa venujete od malička, konkrétne ste pôsobili v basketbalovej reprezentácii. Ako vyzerali vaše začiatky?
Pôvodne som chcela hrať futbal alebo hádzanú, ale v Banskej Bystrici to vtedy nebolo možné, tak som skúsila basketbal. Keďže mi šport išiel, chytila som sa toho a dotiahla som to až do ženskej reprezentácie. Prešla som všetkými mládežníckymi kategóriami.
V basketbalovej reprezentácii ste však museli pre vážne zdravotné problémy skončiť. Čo sa vtedy stalo?
Začalo to nenápadne, pretože metabolické poruchy často nebolia. Mala som celkový rozvrat vnútorného prostredia, začali mi odchádzať vnútorné orgány a telo prešlo do úsporného režimu. Veľmi rýchlo som schudla.
Lekári mi trištvrte roka nevedeli povedať, v akom stave budem, ale moje trénované telo mi v podstate zachránilo život. Svoj posledný zápas som odohrala v Ružomberku proti Islandu.
Museli ste vtedy so športom úplne prestať? Ako dlho trvala vaša rekonvalescencia?
Áno, nesmela som športovať vôbec, musela som uzdraviť pečeň, obličky aj srdce. Mala som akútnu bradykardiu, kedy mi srdce bilo na veľmi nízkych tepoch. Každý jeden deň bol pre mňa víťazstvom a celé toto obdobie trvalo takmer šesť rokov.
Ako ste toto nesmierne náročné obdobie zvládali po psychickej stránke?
Spočiatku som to odmietala prijať, mala som len 19 či 20 rokov a vysnívanú kariéru v zahraničí. Potom však nastal zlom – prestala som sa pýtať „prečo ja“ a začala som sa pýtať, ako sa môžem vrátiť.
Chcela som ľuďom ukázať, že sa dá odraziť aj z úplného dna a byť inšpiráciou, že človek môže byť úspešný aj v niečom inom, než si pôvodne vysníval. Moje telo začalo spolupracovať až vtedy, keď som sa s tou situáciou vnútorne vysporiadala.
Čo vám v procese uzdravovania najviac pomohlo a kto stál pri vás?
Veľa som si o regenerácii študovala sama, ale kľúčová bola pomoc pani doktorky, ktorá pôsobila aj pri basketbalovej reprezentácii. Som jej nesmierne vďačná za čas a pozornosť, ktorú mi venovala pri všetkých vyšetreniach. Pomohlo mi aj tých pár blízkych ľudí, ktorí verili, že to zvládnem.
Dnes pôsobíte ako osobná a kondičná trénerka. Kedy ste sa rozhodli vydať touto cestou?
Začalo to práve počas môjho návratu k športu kvôli uzdraveniu. Trénerstvu sa venujem päť až šesť rokov, z toho štyri roky intenzívne.
Som trénerkou aj sama sebe a aj na HYROX som sa pripravovala samostatne, hoci dnes už využívam aj konzultácie s inými trénermi kvôli inému uhlu pohľadu.
Koľko klientov máte pod svojím vedením a koľkí z nich sa už nechali nahovoriť na HYROX?
Klientov mám veľa a som rada, že mnohí z nich, aj takí, ktorí predtým športovali len rekreačne, už súťažili na simuláciách alebo priamo na HYROXE. Teší ma, že pre nich môžem byť motiváciou.
Čo by ste poradili človeku, ktorý chce začať cvičiť, ale nevie, ako na to?
Určite by sa mal poradiť s trénerom, aby si vytvoril správne pohybové návyky. Cvičenie na vlastnú päsť bez skúseností často vedie k zraneniam.
Dôležité je tiež byť v gyme ohľaduplný k ostatným a rešpektovať pravidlá. Ja sa snažím poradiť každému, nielen svojim klientom, aby ich chuť do športu neskončila kvôli nejakej chybe.
V názve nášho podcastu je slovo „NEAT“, čo označuje aktivitu mimo tréningu. Ako si zvyšujete svoj NEAT vy?
Milujem prechádzky vonku, keď je pekné počasie. Rada trávim čas s priateľmi pri dobrej káve alebo niekde vonku na posedení. Môj aktívny deň začína okolo štvrtej ráno a v posilňovni, ktorá je mojím druhým domovom, bývam až do šiestej večer.
Ako do tohto nabitého programu zaraďujete bežecké tréningy?
Musela som sa naučiť behať aj pomaly na dlhé vzdialenosti. Mnohí si myslia, že sa musia každým tréningom „rozbiť“, ale to nie je pravda. Dlhé behy v miernom tempe budujú vytrvalostnú kapacitu, na ktorej sa dá neskôr stavať pri intervaloch a rozvoji VO2 max.
Absolvovali ste aj klasické bežecké podujatia?
Áno, bežala som napríklad Lučatínsku jedenástku, Kordícky extrém a zabehla som aj polmaratón v Banskej Bystrici. HYROX je však mojou srdcovkou, v tom som sa skutočne našla.
Aké sú vaše najbližšie športové ciele?
Mojím hlavným cieľom je kvalifikácia na budúcoročné majstrovstvá sveta v Hongkongu, a to v kategórii jednotlivcov aj v dvojiciach (mix). Urobím pre to maximum.
Máte radšej tlačenie alebo ťahanie saní?
Tlačenie (sled push). Viem sa do toho lepšie oprieť a myslím, že pri tom aj lepšie vyzerám.
Viac vám vyhovuje HYROX disciplína alebo beh?
Disciplína. Už mám štyri „unbroken“ patche z wall ballov, tak musím pridať aj piaty.
Radšej trénujete úplného začiatočníka alebo skúseného klienta?
So skúseným sa pracuje jednoduchšie, ale nemám rada, ak mi klient hovorí do tréningového plánu – kritika trénera nie je na mieste. Začiatočník je zasa projekt, ktorého úspech má pre mňa veľkú hodnotu
