Pod vedením Jána Dvonča továreň s tisíckami zamestnancov beží ako hodinky

Tajomníci športových klubov či občianskych združení majú veľkú nevýhodu.

Napriek tomu, že najčastejšie sú dušou celého diania a života v takomto spoločenstve, stojí na nich prakticky všetka organizačná a administratívna práca, smotanu však zväčša zlížu iní.

Na týchto ľudí v pozadí sa tak trochu zabúda. Maratónsky klub Košice nie je len akési občianske združenie s lokálnymi záujmami.

V jeho kompetencii je príprava a organizácia Medzinárodného maratónu mieru, športového podujatia, ktoré je známe na všetkých kontinentoch.

A jeho tajomník Ján Dvonč nesie na svojich pleciach poriadny náklad povinností a zodpovednosti.

Začínal na korčuliach

Jubilant, ktorý nedávno oslávil šesťdesiatku, ako malý chlapec túžil po hokejovej kariére. Chcel sa stať dobrým a uznávaným brankárom.

V žiackom veku začal navštevovať z dnešného pohľadu už legendárnu hokejovú školu na Škultétyho ulici v rodných Košiciach a dodnes je hrdý na to, že bol medzi jej prvými absolventmi.

Možno, že by Jána Dvonča čakala na ľade úspešná kariéra, avšak vážne zranenie kolena ho prinútilo navždy zanechať obľúbený šport.

Učil sa od legendy

Jeho cesta k organizovaniu najslávnejšieho športového podujatia v meste bola pomerne jednoduchá.

„V roku 1987 som začal pracovať na Mestskom výbore Československého zväzu telesnej výchovy. Tým mladším už názov tejto organizácie, ani jej skratka ČSZTV, nič nehovorí, ale jej súčasťou boli vtedy všetky telovýchovné jednoty v republike a podieľala sa na organizovaní v podstate všetkých športových podujatí, mimo motoristických, teda aj košického maratónu,“ hovorí oslávenec.

„Mal som výhodu v tom, že som sa priamo mohol učiť od Františka Kapcára, už vtedy najstaršieho z organizátorov tohto maratónskeho behu, ktorý medzi nich patril ešte v rokoch pôsobenia jeho zakladateľa Vojtecha Bukovského. To teda bolo veľmi dávno. Nemôžem nespomenúť aj to, že Fero Kapcár má už 95 rokov a stále aktívne pomáha pripravovať náš maratón. Úlohy sme si však vymenili a v práci už ja riadim jeho,“ smeje sa J. Dvonč.

Politické a spoločenské zmeny v roku 1989 priniesli aj rozpad ČSZTV. Znamenalo to napríklad aj to, že organizačný výbor Medzinárodného maratónu mieru (MMM) musel začať pôsobiť v rámci novej štruktúry.

„Našťastie, z iniciatívy predsedu OV MMM Štefana Daňa a niekoľkých jeho spolupracovníkov sa zrodila myšlienka založiť Maratónsky klub Košice. Išlo však už o občianske združenie, ktoré sa nemohlo spoliehať na štátne príspevky, ale na vlastné získané finančné zdroje a sponzorov,“ spomína Ján Dvonč.

Zmenili trať, zabezpečili odmeny

Maratónsky klub Košice sa prejavil ako životaschopné dieťa. Často dokázal viac, než organizátori MMM počas predchádzajúcich desaťročí.

Predovšetkým zmeniť trať Košice – Seňa – Košice na mestský maratónsky okruh, zabezpečiť pre najúspešnejších hodnotné ocenenie ich výkonov v peňažných odmenách a v neposlednom rade kvalitne pripraviť a zorganizovať svetový šampionát v polmaratóne v roku 1997, ako jediné majstrovstvá sveta v atletickej disciplíne na území bývalého Československa.