Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Pod alpskými končiarmi ho chceli prerobiť na kanoniera

Sportnet|Publikované 17. dec 2002 o 23:00

Michalovce - Hokejovú súťaž v tretej európskej krajine okúsil počas ostatných štyroch mesiacov hokejista Ján Timko. Dlhoročná opora michalovskej

Dukly sa pred začiatkom tejto sezóny rozhodla ochutnať legionársky chlebík vo Francúzsku, ešte predtým hral Jano Timko v poľskom Sanoku. Do krajiny galského kohúta išiel skúsiť šťastie na základe podnetu svojho bývalého spoluhráča Daniela Sedláka, ktorý vo Francúzsku pôsobil už pred tým. Do druholigového Mont Blancu, ktorý je zložený z dvoch pôvodných tímov St. Gervais a Megéve, išiel najprv na dvojtýždňovú skúšku. Osvedčil sa, nuž mu ponúkli kontrakt do konca sezóny. Na novom pôsobisku však dlho nevydržal. "Oproti Poľsku je hokej vo Francúzsku na podstatne nižšej úrovni. Kým napríklad Union Oswienčim by mohol pokojne hrať našu extraligu, francúzske tímy o čomsi takom nemôžu ani snívať. Poľskí hokejisti sú na tom lepšie korčuliarsky i v myslení, dokážu sa viac presadiť. Nepotrebujú mať v kádri pätnásť legionárov ako trebárs v elitnom Breste," porovnal tridsaťročný útočník. Podľa jeho slov je hokej vo Francúzsku v poradí obľúbenosti až na siedmom mieste, čo sa odráža aj na prísune finančných prostriedkov do jednotlivých klubov. Takmer všetky kluby sú na amatérskej úrovni a kvalita hry je do veľkej miery závislá od legionárov. Práve oni dvíhajú úroveň francúzskeho hokeja. "Aj napriek tomu je tam pre našinca celkom seriózne finančné zázemie. Vo francúzskych kluboch pôsobí celá hŕba Slovákov, láka ich predovšetkým zaujímavá gáža, ktorej by sa doma určite nedočkali. Ani ja si nesťažujem. V Mont Blancu som dlho nevydržal preto, lebo tamojší ľudia majú akési zvláštne priority. Na staré kolená ma chceli prerobiť na kanoniera, hoci som skôr typom technického hráča. Darmo som patril medzi najlepších, ich zaujímajú jedine góly. Uvediem príklad, vyhrali sme 4:1, ale keďže som mal na konte iba jednu asistenciu, pýtali sa ma, či nie som náhodou chorý. Keď sme však vyhrali 8:0 a ja som dal dva góly, dvíhali ma do nebies, vraj som bol mužom zápasu... Aj kvôli tomu som tam už po šiestich stretnutiach skončil, mal som na konte osem kanadských bodov, čo ich však veľmi nezaujímalo. Dohodli sme sa na ukončení kontraktu a chcel som sa vrátiť domov," doplnil odchovanec banskobystrického hokeja. S myšlienkou návratu do Michaloviec sa však dlho nepohrával, hoci cestovné lístky už mal vo vrecku. Bol rozhodnutý vrátiť sa, ale v tom sa mu ozvali bývalí spoluhráči z Michaloviec Zdeno Sarnovský a Silvester Zadražil, ktorí ho prehovorili, aby to skúsil v tej istej súťaži, lenže vo vzdialenejšom Pralognani la Vanoise. "Naozaj som uvažoval o návrate do Michaloviec, ale po tom, čo som sa dozvedel, za akých podmienok by prebehlo moje preregistrovanie, asi by som za Duklu v prvej lige nehral. Počkal by som do konca sezóny a na budúci rok by som to vo Francúzsku skúsil znovu. V Pralognan som sa pomerne rýchlo dohodol na podmienkach, ktoré však už neboli také výhodné ako v Mont Blancu. Celkom sa mi tam darilo, hoci ma do značnej miery pribrzdilo nepríjemné zranenie," ukazoval na hornú peru, kde mu aj po dlhšom čase bolo vidieť veľkú jazvu. Prihodilo sa mu to v jednom dueli na novom pôsobisku, keď ho pri nahadzovaní puku nechtiac trafil protihráč pukom do tváre. Výsledkom bolo jedenásť stehov. "Krátko po vystrábení sa sme odohrali duel na ľade Mont Blancu, podľahli sme 1:4, ale nehrali sme zle. Nepocítil som žiadnu antipatiu zo strany protihráčov, nerozišiel som sa s nimi v zlom. Mrzelo ma len počínanie prezidenta klubu Christopha Villeho, ktorý mal trochu zvláštne očakávania. Aj zlá skúsenosť je však skúsenosť," povedal Jano Timko. Jeho nový klub je takisto súčasťou troch miest, okrem Pralognanu ho sponzorujú aj z radníc v Méribel a Courcheveli. Pozorný fanúšik športu si iste všimne, že v týchto mestách sa uskutočnili niektoré z lyžiarskych disciplín na Olympijských hrách v roku 1992 v Albertville. Účinkovanie vo Francúzsku preto berie aj ako istú formu dovolenky.

"Zaskočila ma najmä nízka intenzita ich tréningového procesu. Počas týždňa sme sa stretávali iba dvakrát a cez víkend sme odohrali majstrovský duel. Medzitým nič. Legionári boli zároveň profesionálmi, takže si naozaj mohli počas voľného času dopriať kadejaké záľuby. Ja som často hubárčil, obzeral nespočetné množstvo prírodných krás v Savojských Alpách. Keď som hrával v Mont Blancu, mojim susedom bol občas aj známy futbalista Zinedine Zidane, ktorý mal neďaleko chatu," dodal.

Na záver debaty nezabudol Ján Timko pozdraviť bývalých spoluhráčov z Michaloviec, ktorým bude v boji o prvoligovú záchranu tuho držať palce.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.