Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Poctivec Olejár jubiluje s peknými vavrínmi

Sportnet|Publikované 30. aug 2009 o 22:00

Priam ho šokovalo, keď v Dvoriankach otváral list z pražskej Sparty tohto znenia: "Pán Olejár, pozorne vás sledujeme, boli by sme radi, keby ste sa s nami skontaktovali." Keď sa napokon objavil v jej drese, veľmi ho zaujímalo, ako sa "rudí" mohli o ňom do

zvedieť.

KOŠICE. "Kľúčom k môjmu prestupu bola asi skutočnosť, že čs. reprezentácia pred MS '82 v Španielsku zo sústredenia vo Vysokých Tatrách zavítala na zápas do Trebišova, kde sa mi I. polčas veľmi vydaril. Potom ma videl niekoľkokrát rozhodca Ing. Christov, ktorý zrejme dal Sparte podrobné informácie. A keďže hľadala brankára, ocitol som sa v jej mužstve," tak nám pred rokmi vysvetľoval rodák z Dvorianok Jaroslav Olejár svoj životný prestup.

Vzor našiel doma

Do brány sa dostal vo svojej rodnej dedine, kde ho na tento post významne predurčilo to, že v rámci okresu Trebišov chytal medzi tromi žrďami jeho otec, ktorého si v tých časoch vybral za vzor, ale so snahou dokázať ešte viac. Spomínaná túžba zlákala Jara do brány už v žiackom veku a zostal v nej až do skončenia aktívnej činnosti. Doma však dlho neostal. Všimol si ho Slavoj Trebišov, takže jeho záujem a ponuku akceptoval s veľkou radosťou. Najskôr vynikol v dorasteneckej lige, a potom aj v seniorskom áčku. Dokonca až tak, že chýr o výkonoch Olejára sa dostal i na pražskú Letnú.

Jednotkou v tíme majstra

"Sparta je pre mňa naozaj železná. Nech už prišla kdekoľvek, všade to bol sviatok futbalu," poznamenal Jaro, ktorý v ročníkoch 1983/84 a 1984/85 bol v drese rudých dvakrát čs. majstrom. Tento fakt umocnilo i to, že tréner Václav Ježek ho uprednostnil pred Dostálom a A. Houškom, takže mu zveril rolu prvého. "Potom však prišiel Honzo Stejskal, ktorý bol úplne podľa jeho predstáv, a tak som čoraz častejšie zohrieval lavičku..." V Prahe zažil veľké zápasy s Realom Madrid, Widzewom Lodž či FC Watford, Juventusom Turín a ďalšími celkami. Osudným sa mu zrejme stalo odvetné štvrťfinále Pohára UEFA s Hajdukom v Splite. "Blížil sa záver predĺženia, dostal som gól, ktorý nám definitívne zobral postup do semifinále a pre mňa znamenal pomaly koniec účinkovania v Sparte."

Úroky bral v Košiciach

V októbri v roku 1985 prestúpil do ZŤS Košice, takže trénera Jána Zachara, ktorý vystriedal Vladimíra Táborského, zažil v Prahe veľmi krátko a viac s ním spolupracoval až vo VŠA, keď chytal za 1. FC Košice. Pomohol mu k postupu do I. ligy a k víťazstvám v Slovenskom a Československom pohári. Najmä triumf v celoštátnom finále mal pre Jara mimoriadnu hodnotu. Veď v Poštornej pomohol 1. FC svojimi zákrokmi k triumfu nad Spartou, teda nad svojím bývalým mužstvom, prekvapujúco vysokým víťazstvom 5:1. Hral ešte v premiérovom ročníku I. ligy 1993/94, potom chvíľu pomáhal ku krompašskému rozletu a po návrate do Košíc sa začal v klube tigrov venovať výchove mladých adeptov. V tejto role pracoval v Dukle Banská Bystrica, kde raz mladší dorast priviedol k titulu, momentálne trénuje mladých v klube Kuvajt City, v ktorom oslávil včera okrúhlych 50 rokov. Aj keď reprezentačný dres nikdy neobliekol, mal k nemu blízko, ale práve, keď ho nominovali proti Francúzsku, zranenie ho vyradilo. Pozvánku si však vysoko cenil aj preto, že u nás boli vždy dobrí brankári, a tak aj toto ocenenie bez splnenia túžby poctivca Jara Olejára potešilo.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.