Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Pociťuje neistotu z toho, či zostane, no aj keby sa vrátil, neľutoval by

Sportnet|Publikované 22. okt 2003 o 22:00

Poprad Koncom tohto mesiaca budú vedieť dubnickí hokejisti, ktorí prišli na skúšku pod Tatry, na čom sú. Či sa ich hosťovanie natiahne prípadne do

konca sezóny, alebo sa vrátia do materského klubu. Ešte majú teda pár dní na to, aby prípadne presvedčili tých, ktorí si ich vyhliadli, o tom, že treba s ich službami rátať a že sa vyplatí angažovať ich na dlhšie. Tŕpnutie vyplývajúce z neistoty sprevádza aj Ľubomíra Bobíka (na snímke), ktorý je na rovnakej lodi ako jeho spoluhráč z Dubnice Peter Trokan.

"Priznávam, sám neviem, ako na tom som. Viem len to, že nič neviem," pokúsil sa o navodenie úsmevu útočník, ktorý pred pár týždňami prvý raz zamieril na extraligový ľad. Má 22 rokov, je odchovancom klubu z Považia, ktorého farbám je stále verný. Akurát v uplynulej sezóne nakrátko vymenil toto prostredie za Senicu. Na konci ročníka tam mal dva mesiace hosťovať, ale bol z toho len mesiac, a doteraz si nevie vysvetliť, aký zmysel mal jeho dočasný odchod.

Ľubo naznačil, že jeho momentálna pozícia je zložitá vzhľadom na konkurenciu v kádri. Navyše odohral len tri stretnutia, v súťažnom drese sa neobjavil ani v utorkovom stretnutí s Martinom. "Naposledy som nastúpil v Skalici. V kanadskom bodovaní som sa zatiaľ nepresadil a ktovie, či sa mi to ešte podarí. Nastupoval som v trojzáprahu na poste centra s Valigurom a Jurínyim. V dubnickom kolektíve som však hral pravidelne krídelníka, takže som si musel zvykať, preorientovať sa. Musel som ísť na ten post, kam ma zaradili tréneri. Extraliga je náročnejšia na plnenie taktických pokynov. Viac sa musí brániť, vracať dozadu," komentoval zmenu, ktorá výrazne zasiahla do jeho života. Podľa jeho názoru najviac sa mu darilo akurát vo víťaznom zápase v Skalici. "To, že si ma Popradčania vybrali, ma potešilo. Vôbec som s tým nerátal. Počul som iba toľko, že ma niekto z funkcionárov videl v zápase o prvoligové body na ľade v Spišskej Novej Vsi." Predtým nemal žiadne ponuky ohľadom prestupu do najvyššej súťaže. "Nečudujem sa, veď som nehral takej pohode, aby som upútal pozornosť. Tento ročník mi začal vychádzať. Rozbehol som sa, dal som šesť prvoligových gólov v materskom tíme, patril som medzi najlepších strelcov. Možno aj preto ma Poprad oslovil. Škoda, že som na túto fazónu nenadviazal v ŠKP. Bol by som ale rád, keby som tu zostal, no neviem, či som splnil očakávania. Tréneri majú na výber a okrem toho neodohral som toľko zápasov, ako som si predstavoval."

Aj keby Bobík napokon pod Tatrami nezostal, predsa nebude ľutovať obdobie strávené medzi policajtmi. Predsa je to pre neho cenná skúsenosť. Už aj preto, že si osvojil iný herný štýl, zvykol si na náročnejšie kritériá. "Keď som sem prišiel, tak všetko bolo pre mňa nové. Musel som sa rýchle aklimatizovať, zvyknúť si na nových spoluhráčov. Predsa len počas súťaže, rozbehnutého kolotoča zápasov je to zložitejšie. Keby som sa objavil v tomto tíme počas prípravy, keď tréneri experimentujú a hľadajú vhodné zloženie formácií, mal by som uľahčenú pozíciu." Ľuba teší aspoň to, že Dubnica po jeho odchode zostala v I. lige a neodstúpila zo zápolení. "Ak by som sa objavil napokon doma, tak by som chcel nadviazať na predošlé výkony. Mám sa kam aspoň prípadne vrátiť a nemusím si hľadať niečo nové," dodal Ľ. Bobík.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.