Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Po výpovedi sa ho nikto nezastal, dlžoba zostala ignorovaná, nuž sa rozhodol pre odchod

Sportnet|Publikované 12. dec 2002 o 23:00

Žilina - Máloktorý tréner vydrží na jednom mieste vyše dvadsať rokov. Ak sa taký nájde, tak musí disponovať niečím, čo je osobité, unikátne. To je

prípad Mariána Smoláka (na snímke vľavo), ktorý postavil na nohy vranovský box. Jeho entuziazmus a nadšenie už dávno prekročili hranice mesta či východoslovenského regiónu. Nie div, že sa dostal aj k postu asistenta slovenskej reprezentácie. Od augusta 2001 však už nefunguje v ŠKB Bukóza Vranov a jeho náhly odchod zostal celkom nepochopený.

"Vlani sme dostali všetci výpoveď. V rozhovore s generálnym riaditeľom nášho hlavného sponzora som sa dozvedel podstatné dôvody aj tohto kroku. Ja som vlastne Bukózu pritiahol ako mecenáša k boxu. Zmluva bola však zrušená aj preto, lebo borci, ktorých platil sponzor, v lete pracovali súkromne inde na Domaši. Okrem toho šéf Bukózy vyčítal, že tím nešiel na Interligu do Brna, ale uprednostnil turnaj v Litve. Povedal som mu, že som nebol členom výboru. Totiž v roku 1998 som sa z ničoho nič dopočul, že bez konania výročnej schôdze šéfmi klubu sa stali Jaroslav Makatura a Andrej Šust. Pritom podľa stanov malo byť zvolané valné zhromaždenie, ktoré má voliť prezidenta. Neskôr som zistil, že údajne som na tej schôdzi aj vystúpil s diskusným príspevkom a na prezenčke figurovali mená tých, ktorí tam ani neboli... Odvtedy sa začala kalvária. Nebol som prizývaný na zasadnutia výboru, vraj tam nemám čo robiť," rozhovoril sa M. Smolák. Pre to, aby sa našlo riešenie a mohol pokračovať v práci, podľa jeho vyjadrenia zodpovední mnoho neurobili, dali ruky od problému preč. Smolák naďalej trénoval po termíne výpovedi, s činovníkmi ale nenašiel spoločnú reč. Až sa rozhodol sa, že odíde preč. Mal na to aj iné dôvody, jeho trpezlivosť pretiekla. "Zo sponzorskej zmluvy som do roku 1998 dostával plat, po nástupe nových funkcionárov mi mzdu znížili o polovicu. Pritom však generálny riaditeľ mi neskôr povedal, že o tom vôbec nevedel. V apríli minulého roku som už nedostal vôbec nič, do augusta som chlapcov viedol vlastne zadarmo. Naďalej som ale chodil na turnaje za vlastné svojím autom so zverencami, klub mi dlhuje iba na tejto položke vyše 21-tisíc korún. K tomu treba prirátať nevyplatené platy a krátené mzdy. Dokopy ide o nemalú čiastku, ktorú dosiaľ nemám vyrovnanú."

Uznávaný kouč našiel nové pôsobisko v Žiline. Hoci za menej peňazí a s peripetiami spojenými s dochádzaním, ale je sebestačný vo svojej práci a teší ho, že na novom pôsobisku rozvíja kumšt mladíkov a interligistov. Zamrzelo ho ale, keď v minulej sezóne Žilina boxovala vo Vranove a diváci naňho pískali. "Bol by som zvedavý, ako by títo ľudia reagovali na to, keby pracovali zadarmo! Pravdaže, odvody do poisťovní som musel platiť naďalej." Kormidelník mal záujem riešiť svoje problémy, ale funkcionári sa ohradili, aby nerozbíjal box vo Vranove. To, že 36 mesiacov mal krátenú výplatu, nebol zrejme pre iných dôležitý fakt. Pštrosia politika má u nás neraz domovské právo. Pred pár mesiacmi sa zrodil náznak, ako riešiť dlžobu voči koučovi v nemalej výške. Lenže stroskotal. "Predstavitelia vedenia klubu najprv naznačili ústretovosť, ale potom sa neozvali."

Zaujímalo nás, ako vníma M. Smolák situáciu v ŠKB Bukóza po svojom odchode. "Nie sú borci, preto mužstvo nemôže štartovať v Interlige. Chodím aj na dorastenecké turnaje a sledujem pozíciu Vranovčanov. Keď som odchádzal, bol mládežnícky tím v popredí, teraz sa stráca. Pritom teší ma, že Žilinčanov som vytiahol medzi elitu. Nesúhlasím s tým, čo odznelo po tom, čo som sa pobral inde, že box v ŠKB Bukóza nestojí na jednej osobe." Je síce pravda, že každý je nahraditeľný, lenže najprv treba vychovať minimálne rovnako kvalitných nástupcov s podobnými odbornými predpokladmi. "Ak by som sa aj vrátil do Vranova, tak iba za predpokladu, že budem robiť s inými ľuďmi." Druhá strana však môže oponovať, že so Smolákom sa nedalo vyjsť, lebo bol až tvrdohlavý vo svojich názoroch. "Bol by som zvedavý, ako by sa správal hocikto iný na mojom mieste za týchto okolností."

Pod vedením tohto už bývalého lodivoda vyrástlo niekoľko desiatok majstrov Slovenska, muži vyhrali ligu, dorastenci triumfovali viackrát v rámci domáceho šampionátu i bývalej čs. súťaže. Vychoval viacerých elitných borcov, čo štartovali i na vrcholných medzinárodných akciách, trebárs olympionika Stanislava Vagaského, ktorý prevzal po ňom kormidlo. A predsa zrazu nebol o jeho služby eminentný záujem. V histórii slovenského boxu na viacerých miestach, ako poznamenal tento kouč, sa mnohí chýrni tréneri vinou prehmatov alebo keď sa ocitli v nemilosti "riaditeľov zemegule", dostali do závozu. A potom aj tento šport zažil úpadok. Stačí uviesť Martin, Ružomberok, Bratislavu... "Aj to je jeden z dôvodov, prečo box u nás vyzerá tak, ako vyzerá," zakončil M. Smolák.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.