Táto destinácia je v tomto odvetví známa, veď hlavne fitnesky tam niekoľkokrát zažiarili. Zrejme nám vyhovuje, no nebude to v žiadnej pozitívnej energii, ktorú toto mesto vyžaruje, ale skôr v tom, že proste naša krajina naďalej dokazuje, že je naozaj kulturistická a fitnesová veľmoc.
Nie div, že na Pyrenejský polostrov cestovala aj početná výprava až 13 jednotlivcov, čo sa predstavili v klasickej kulturistike a kulturistike mužov, v bodyfitnes, bikiny fitnes a fitnes juniorov a masters.
Na pódiu vystúpilo takmer 300 súťažiach z 38 krajín, čo je naozaj poriadna masa, a bolo skvelé, že medzi klasikmi v kategórii nad 180 cm sa presadil aj P. Bella.
Svojím úspechom sekundoval osvedčeným borcom ako Tatarka či Havlík, ktorí v kulturistike tiež medailovo zabrali. Peter naznačil svoje ambície už na podujatiach, ktoré predchádzali jarnému vrcholu.
Na aprílových medzinárodných majstrovstvách Slovenska v Košiciach vyhral kategóriu nad 175 cm a okrem toho dominoval aj v absolútke medzi klasikmi.
Podobný úspech sa mu podarilo v tom istom mesiaci tiež zopakovať na Veľkej cene Starej Ľubovne (Slovensky pohár).
Vavrín tohto roku neprišiel len tak z ničoho. Musel si to zaslúžiť a oddrieť na predošlých zápoleniach. Pre člena košického klubu bol toto štvrtý štart na ME. V roku 2008 v Španielsku bol siedmy. Predvlani bol v Holandsku štvrtý a vlani v Bulharsku skončil deviaty. Možno keby bol známejší, mohol sa tešiť už skôr.
"Pred rokom ma rozhodcovia trošku prehliadli, to sa zvykne v našom športe stať, formu som však vtedy nemal zlú," komentoval zápolenia v Bulharsku.
Nevšedná záležitosť sa v jeho prípade udiala v Holandsku. Tam sa mu pôvodne ušla zemiaková medaila, no dodatočne poskočil de facto vyššie, de jure však nie.
"Po niekoľkých mesiacoch po skončení šampionátu diskvalifikovali víťaza, čiže som sa vyhupol na tretiu pozíciu, ale priamo na pódiu a takpovediac hmotne som si medailu poťažkal až v Španielsku po prvý raz. Dozvedel som sa po dlhom čase, čo sa udialo na holandskom šampionáte a že nastala diskvalifikácia, ale nejako sa to neriešilo. Medaila mi slovom neprišla, nikto mi ju neodovzdal."
Je to zaujímavé, lebo napríklad iný Košičan, Štefan Havlík, sa podobným spôsobom stal majstrom sveta na šampionáte v Bombaji, keď dopingoví komisári načapali jeho súpera na hruškách a pôvodnému víťazovi bolo zlato dodatočne odobraté a prisúdené východniarovi.
Prečo teda aj Peter ťahal za kratší koniec pri rovnakej kauze? "Závisí to zrejme od organizátora, aký postup zvolí." Takže "skutočný" a "pravý" bronz dosiahol dosiaľ iba jeden, hoci v skutočnosti by ich mal mať dva.
Nemožno však zabudnúť na to, že ako junior dosiahol ešte viac, lebo v roku 2007 bol majstrom sveta v Budapešti.
Odvtedy prešlo päť rokov, kým prerazil aj medzi seniormi. Možno si pomyslel, že keď dokázal najviac ako junior, ako senior bude mať ľahšiu cestu na trón. Avšak zistil, že to nie je celkom tak.
"Konkurencia medzi dospelými je celkom iná, náročnejšia, vyrovnanejšia. Treba na sebe makať oveľa viac, prechod od juniorov k dospelým je komplikovaný, nie jednoduchý. Všimol som si, koľko vecí mi prichodí zlepšiť, takže som získal novú motiváciu. Nebol som znechutený z konkurenčnejšieho prostredia," prezradil Stredoslovák ako repa, ktorý už viac rokov žije na východe.
Narodil sa v Brezne, trvalý pobyt má v Podbrezovej, no ako študent a športovec je pevne zrastený s Košicami. Po skončení hutníckej fakulty a získaní titulu Ing. pokračuje v doktorandskom štúdiu (2. ročník).
"Zatiaľ dokážem skĺbiť povinnosti v škole s kulturistikou. Hlavne pred šampionátom to bolo časovo náročné. Musel som si urobiť dokonalú organizáciu dňa, určiť si priority a menej podstatné veci. V posledných dvoch-troch týždňoch som našiel pochopenie aj v škole, nedostával som náročné úlohy a venoval som sa hlavne príprave na súťaž," prezradil borec so šikovnou hlavou, ktorý sa ocitol vo Veterinary BB u trénera Milana Čížeka, terajšieho šéfa slovenskej asociácie, po príchode do Košíc v roku 2007, ešte predtým ako sa postavil na trón na MSJ.
Má 26 rokov a najprv v juniorskej kategórii pôsobil ako kulturista nad 80 kg - vyhral aj dva razy "Slovensko". Možno trošku prekvapivo v poslednom roku juniorskej kategórie si ale povedal, že prehodí výhybku.
"Zameral som sa na majstrovstvá sveta a odvtedy som zostal klasickým kulturistom. Videl som tam väčšie šance na prerazenie. Konzultoval som to s niektorými reprezentantmi aj s Milanom Čížekom."
Klasickí kulturisti sú možno trošku v úzadí pre toho, kto sa nepohybuje často v tomto prostredí, ale P. Bella si nemyslí, že by boli podceňovaní.
"Iba názov nás trošku odlišuje a nazdávam sa, že v nižších kategóriách by klasici obstáli aj v kulturistike, medzi najťažšími sú ale väčšie rozdiely," naznačil pretekár, čo nemá nejaký vzor, ktorému by sa chcel podobať. Sleduje svoje telo, ako sa vyvíja a zaujíma ho, kam dokáže posunúť svoj genetický potenciál.
"Samozrejme, imponujú mi niektorí profesionáli, ale že by som sa im chcel podobať, tak to nie," naznačil borec účinkujúci v najvyššej kategórii, keďže meria 183,5 cm.
Podľa neho je to optimálna výška, čím by bol vyšší, tým by viac musel vážiť. Počas predsúťažného obdobia počas objemovej prípravy ručička váhy mu ukazuje 110 kg, na súťaži má 91 kg. Keby zostal kulturistom, tak by prichádzali do úvahy hmotnostné kategórie do 90 či 95 kg (medzi ťažšími by musel nabrať svalovú hmotu, čo by trvalo nejaký čas).
Poznajúc pomery v tomto odvetví a vychádzajúc z veku iných protagonistov náš úspešný pretekár je vlastne zelenáčom. Takže kariéru má pred sebou.
"Rád by som ešte dosiahol lepší výsledok ako naposledy buď na majstrovstvách Európy alebo sveta a ak sa mi to podarí, potom by som možno prestúpil medzi kulturistov. To ale závisí od viacerých okolností. Láka ma zistiť to, koľko hmoty by som dokázal ešte nabrať a okrem toho mojou predstavou je absolvovať prípravu bez toho, aby som bol v strese z dodržania hmotnostného limitu. Neprišiel by som potom ani o toľko svalovej hmoty."
Vzhľadom na svoju výšku podľa reglementu klasickej kulturistiky môže Bella vážiť na súťaži 91,5 kg (nazdáva sa, že nebyť toho, preňho by bolo ideálne mať 95 - 100 kg). Posledný týždeň pred Španielskom zhadzoval približne šesť - sedem kilogramov, ale nebolo to drastické, len obmedzil príjem potravy, znížil sacharidy a zaradil rôzne aktivity.
Ako vníma podstatný rozdiel medzi kulturistami a klasikmi? "Príprava by ma finančne vyšla v hmotnostnej kulturistike viac, možno aj o po polovicu vzhľadom na zloženie stravy a výživové doplnky," informoval skromný pretekár, ktorý sa len okrajovo vrátil aj k svojmu úspechu v Santa Susanne.
"Nečakal som, že bude medaila. Hlavne po tom, čo som v posilňovni zbadal rivalov a bolo zjavné, že konkurencia sa zišla zase silnejšia než pred rokom. Keď pri prvom vyvolávaní rozhodcovia na mňa zabudli, už som si hovoril v duchu, že je so mnou zle a nedostanem sa ani do finálovej šestky. Napokon ma dodatočne vyvolali a dostal som sa medzi elitu. Vo finále som bojoval ostošesť." Predbehol ho len Dubinas z Litvy a Chorvát Vrbančič.
Súťaženie nepovažuje za stres, ak je forma dobrá. Zabrala jeho minútová voľná zostava, vďaka nej sa vyšvihol na stupeň medailistov, bola ladená v strednom tempe. Ani rýchla, ani pomalá.
"Pózovanie je viac náročné na kondičku i psychiku než zostava. Ak to zrátam dokopy, počas eliminácie, semifinále a finále som bol na pódiu odhadom niečo viac ako pol hodinky," priblížil dianie na ME bronzový Peter Bella, ktorý je známy na katedre aj celkove medzi študentmi na hutníckej fakulte, lebo mal niekoľko exhibícií.
Či aj po skončení štúdia zostane v Košiciach, to ale zatiaľ nevie. "Všetko sa ukáže a bude to závisieť aj od toho, kde zakotvím v zamestnaní."
st 18:50
st 12:30
