Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Pendlovania si užil dosť, ale i tak neľutuje niektoré medzníky, ktoré mu veľa dali

Sportnet|Publikované 11. okt 2003 o 00:00

Košice - V posledných rokoch pendluje medzi našimi a zahraničnými trávnikmi. Reč je o Jozefovi Hrivňákovi (na snímke vpravo), známom futbalistovi,

ktorý po tom, čo hájil farby druholigových Ličartoviec v uplynulom ročníku, sa znovu vybral na potulky do sveta. "Hrám v Rakúsku, v Steinbrunne, vedno s Jožkom Valkučákom. Zatiaľ som spokojný, ide mi to, dal som päť gólov v ôsmich stretnutiach. V tabuľke patríme medzi špičku, ale v klube sa nehovorí už teraz nahlas o postupe. Akurát to dochádzanie je únavné," rozhovoril sa 30-ročný urastený borec (188 centimetrov), ktorý naháňa obavy obrancom v piatej rakúskej lige. "Úroveň súťaže a zabezpečenie v klube je však na oveľa vyššej úrovni, než by sa mohlo zdať. To sa nedá s našimi pomermi v regionálnych zápoleniach ani len porovnať. Hra je technická, ale nechýba ani bojovnosť," pridal svoje poznatky rodák z Kľušova.

K tomu, prečo si znovu obul túlavé kopačky po ročnom účinkovaní u nás, dodal, že chcel ísť za stabilnejšími podmienkami. Predtým hral dve sezóny v inom rakúskom celku Pöllau v IV. lige. Má bohaté skúsenosti aj z nemeckého futbalu, veď naháňal loptu najprv v Eintrachte Trier v treťoligovej súťaži a po pol roku sa presťahoval za Valkučákom a ďalším slovenským spoluhráčom Jurigom do iného nemeckého mužstva v tej istej súťaži Cloppenburgu. "Tam bolo rovnako parádne, veľa mi toto legionárčenie dalo." Odchovanec bardejovského futbalu však najradšej spomína na dva medzníky vo svojej kariére. "Bolo ta éra počas pôsobenia trénera Bubenka v Bardejove, keď sme hrali najvyššiu slovenskú súťaž. Od sezóny 1994/5 do ročníka 1998/99 som bol v Hornom Šariši a boli to naozaj perfektné zážitky. Vtedy vládla eufória, záujem divákov. Tam som okúsil atmosféru vrcholového futbalu a veľa som získal ako hráč. Škoda, že neskôr z plánov zostali trosky a úroveň sa postupne vytratila."

Vysokého koncového hráča si všimli i manažéri a tak sa dostal na prvú zahraničnú štáciu do Austrie Viedeň (hral tam vtedy aj iný Slovák Simon). Niekoľko mesiacov hosťoval a odtiaľ sa vrátil znovu do Bardejova. "Škoda, že som v hlavnom meste Rakúska nevydržal dlhšie, ale nedalo sa. Lodivod, ktorý ma tam zobral, mi dôveroval, lenže neboli primerané výsledky. Po čase nastala zmena na trénerskom poste a nový kouč už preferoval svojich hráčov. Mne sa už akosi neušlo miesto v zostave a tak som sa pobral preč."

Hoci Hrivňák nepatrí medzi vyslúžilcov, predsa už nemyslel na to, že by si v tejto sezóne vyskúšal naše zápolenia. "Pomery u nás sa mi prestali páčiť. Hrozba nedostatku financií a ďalšie starosti sa valia na tento šport. Je to preto o ničom, stráca sa úroveň, prestíž. Hráči nevedia, či dostanú výplatu načas alebo nie. Naproti tomu v cudzine aj v oveľa nižšej súťaži takáto neistota nehrozí. Čo je v zmluve, to platí a financie inkasujeme v termíne." Jozef ešte nehovorí o konci kariéry, hodlá sa predviesť v takom svetle, aby sa prípadne dostal do lukratívnejšieho tímu v kvalitnejšej súťaži. "Je to už aj problém, lebo tlak z cudziny na legionárske miest je značný. Verím ale , že predvediem v súčasnom drese také výkony, ktoré upútajú iných a ešte nejaký ten rôčik tu pobudnem," vyslovil želanie Jozef Hrivňák, ktorý pred časom patril aj medzi kandidátov na posilnenie 1. FC Košice.

Súvisiace články