Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Pecze: Nevytvárajme si vzdušné zámky

Sportnet|Publikované 10. nov 2003 o 23:00

Košice/ Bratislava - Jedným z pätice kandidátov na post trénera futbalovej reprezentácie Slovenska je i košickým fanúšikom dobre známy Karol Pecze

(na snímke). Tréner niekoľkých slovenských (Trnávka, Slovan, D. Streda, Trnava, 1. FC Košice) i zahraničných (maďarský Raba ETO Györ, poľská Wisla Krakov, turecké Genclerbirligi Ankara a Rizespor) klubov je momentálne kormidelníkom bratislavského Interu.

Aj Karola Peczeho medzi kandidátov zaradila Trénersko - metodická komisia SFZ, ktorú vedie Jozef Vengloš. "Je to návrh komisie, ja môžem byť len rád, že som sa ocitol na listine spolu s ďalšími trénermi. Každý dobre vie, aký som tréner, či som len klubový alebo nie, či mám skúsenosti alebo nie," hovorí Karol Pecze, ktorý má zmluvu s Interom. "Je to návrh, takže ja s vedením Interu nemôžem hovoriť o tom, či ma uvoľní alebo nie. Navyše, ak by sa stalo, že by za trénera určili mňa, je to na zväze. Ten by potom oslovil Inter, jednoducho, išlo by o normálny postup."

Samozrejme, že tento článok je tiež skôr hypotetický, počkáme si ešte nejaký ten deň nato, ako to vlastne s výberom reprezentačného trénera dopadne. Ak by sa však Karol Pecze stal reprezentačným trénerom - čo by sa snažil preferovať? "Musíme si uvedomiť, že naše reprezentačné mužstvo sa za posledné roky dopracovalo na 53. miesto v rebríčku FIFA. My sa z tohto miesta musíme pohnúť. Preto je potrebné vytvoriť klímu, ktorá by bola vhodná na to, aby hráči bojovali za národné farby. Aby rozdrobenie, ktoré nastalo, myslím na neochotu niektorých hráčov, dostalo do úzadia."

Prečo sa vlastne slovenský reprezentačný futbal ku takejto klíme dostal? Hádzať všetko na Jurkemika, to sa asi nedá. "Je to kvôli vývoju futbalovej poločnosti. Niektorí hráči sa dostali do zahraničia, pritom len na svoje prvé štácie, zdá sa, že prestali vnímať skutočnosť a hrdosť pri reprezentovaní svojej vlasti aj za zmenených okolností, keď zarábajú podstatne viac, ako mali doma. Je to istá vývojová fáza. S niečím takým som sa stretol, keď som trénoval v Poľsku. Poliaci mali viac zahraničných futbalistov, aj tam sa však títo hneď urážali... Myslím si však, že tento trend sa utrasie a vyjasní. Takúto klímu, že nejaký hráč sa hneď urazí, trebárs za to, že ho nenominujú, treba správne vysvetliť, chápať a realizovať."

Ako by teda Karol Pecze postupoval v reprezentačnej kabíne? "Samozrejme, že by to záležalo od momentálnych okolností. Predovšetkým treba zdvihnúť sebavedomie, hrdosť reprezentovať svoju vlasť, nerozbíjať sa na žabomyších momentoch, samozrejme, okrem herného a psychologického pôsobenia, čo je tiež jeden z dôležitých momentov, ktoré by som zdôraznil pri tvorbe budúcich úvah."

Greško, Karhan, Hlinka. Vyžadujú si títo hráči iný, špecifickejší prístup? "To sú hráči, ktorých len momentálne niečo postihlo a nemajú rovnaký pohľad na veci. Aj keď aj v budúcnosti je potrebné počítať s tým, že nie každý hráč bude spokojný, každý je individuálny myslením, konaním i hernou kvalitou. Musí sa vytvoriť taká klíma, aby za reprezentáciu nehral ten, kto má meno, ale ten, kto podáva kvalitné výkony vo svojom klubovom celku. To má predurčovať každého ku hre v reprezentácii, nie také alebo onaké meno."

Nech sa už z kvinteta Jurkemik, Galis, Griga, Bubenko a Pecze stane reprezentačným trénerom ktokoľvek - predpokladajme, že komukoľvek z nich sa podarí nastoliť dobrú, priaznivú atmosféru. Tá je však sekundárna, slovenského fanúšika nezaujíma, či sa tréner a hráč majú radi. Chce vidieť hru a chce vidieť výsledky. Má na to vôbec slovenský reprezentačný futbal? "Musíme si uvedomiť, kde sme momentálne zaradení. Nevytvárajme si vzdušné zámky, pozerajme bez ružových okuliarov, momentálne sa slovenský futbal nachádza tam, kde sa nachádza. A to nie je náhoda. Naše ciele a zámery sa musia odvíjať od tohto momentu. To, že sme schopní za každých okolností súťažiť s každým, to je už minulosť, to bolo ešte na federálnej úrovni. My už musíme byť vďační za každý pozitívny krok, za každý malý krok, hoci zaslepačí krok, ktorým sa budeme posúvaž zo dna. My nehráme slabo preto, že nechceme hrať, ale preto, že momentálne kvality sú také, aké sú."

Na záver: pôsobili ste v 1. FC Košice. Ako si spomínate na toto obdobie? "Čo sa týka futbalu, spomienky sú tie najpríjemnejšie. Od tímu som odchádzal s tým, že bolo na prvom mieste a prebojovalo sa do finále SP. Hral som s mužstvomn v Lige majstrov, čo ešte iný tréner na Slovensku nezažil. Proti Juventusu, Manchestru, Feyenoordu. Tieto spomienky prevládajú nad spomienkami na môj odchod. Istá skupina ľudí si neželala moje ďalšie pôsobenie pri tíme. V Košiciach však mám veľa priateľov a fanúšikov... Dosiahol som tam istý trénerský úspech, určitý tieň tam však zostal - nemohol som niečo dokončiť, nemohol som získať titul alebo pohár, na čo som mužstvo dovtedy pripravoval..."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.