Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Päťdesiatnika Mečířa by potešil návrat Slovenska medzi daviscupovú elitu

Michal Mertiňák (vľavo) a Martin Kližan (vpravo) a nehrajúci kapitán slovenského tímu Miloš Mečíř. (Autor: SITA)
TASR|Publikované 18. máj 2014 o 07:59

Patrí k najúspešnejším slovenským športovcom v histórii, vo svete má jeho meno stále veľký zvuk.

BRATISLAVA. Legendárny tenista Miloslav Mečíř oslávi v pondelok 19. mája päťdesiatku. Zlatý medailista vo dvojhre a bronzový vo štvorhre z OH 1988 v Soule získal na okruhu ATP desať titulov v singli a deväť v debli.

Dvakrát si zahral grandslamové finále (US Open 1986, Australian Open 1989), v oboch prípadoch nestačil na Ivana Lendla. Počas celej kariéry vydržal pri drevených raketách, pre jeho kradmé pohyby na kurte mu prischla prezývka "Veľká mačka". Vo svetovom rebríčku sa vyšplhal na štvrté miesto, ako tréner priviedol Karola Kučeru na šiestu priečku.

S tenisom začínal v rodných Bojniciach, vyrastal na antuke, ale najväčšie úspechy dosiahol na tvrdých povrchoch. Prvý titul na okruhu ATP sa zrodil v marci 1985 na halovom turnaji v holandskom Rotterdame.

Napriek úspechom vo štvorhre bola pre Mečířa naďalej prioritou dvojhra, blížila sa olympiáda v Soule. "Štartovať pod piatimi kruhmi je snom každého športovca. Bol som sklamaný, že keď bol tenis ako exhibičný šport na OH 1984 v Los Angeles, nemohli sme tam ísť. Krajiny východného bloku totiž olympiádu bojkotovali. Po príchode do Soulu sa ma zmocnila eufória. Zoznámil som sa s ostatnými športovcami, navzájom sme sa povzbudzovali. Veľkým stimulom bol pre mňa zlatý finiš Jožka Pribilinca v chôdzi na 20 km. Veľmi ma to povzbudilo pred náročným semifinále proti Stefanovi Edbergovii. Pozerali sme záver chodeckej súťaže v klubovni a keď Jožko vchádzal na štadión, človek cítil emócie a tlačili sa mu slzy do očí. Potom nám všetkým ukázal medailu, čo ma ešte viac inšpirovalo. Zisk olympijského zlata bol pre mňa viac ako sen."

Problémy s chrbticou viedli k tomu, že Mečíř ako 26-ročný musel skončiť s vrcholovým športom. Prvé mesiace bez tenisu boleli.

"Skúšal som všetko možné, aby som ešte mohol hrsť. Išiel som do Francúzska na operáciu, no tá nedopadla dobre. Slabo som si cítil nohu, sila mi úplne odišla a reflexy boli mizerné. Bál som sa, či ešte vôbec budem môcť športovať. Absolvoval som polročnú regeneráciu a postupne sa to trochu zlepšovalo, ale už to nikdy nebolo ono."

Rok po vzniku samostatnej republiky sa stal Mečíř kapitánom slovenského daviscupového tímu a v tejto funkcii pôsobí dodnes.

V roku 2005 postúpil so svojimi zverencami až do finále. "Vo finále proti Chorvátom sme nemohli počítať s Karolom Beckom, ktorý mal počas zápasu s Argentínou pozitívny dopingový test a bolo to citeľné oslabenie."

V septembri 2006 sme vypadli zo svetovej skupiny a v posledných rokoch sme sa vždy zachraňovali v 1. skupine euro-africkej zóny. Teraz máme šancu vrátiť sa medzi elitnú šestnástku a hoci Američania budú v septembrovej baráži na domácej pôde favoritmi, pokúsime sa prekvapiť. Chcel by som aj s touto generáciou hráčov zažiť postup medzi najlepších 16 tímov sveta."

Autor: TASR

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.