Pondelok, 18. január, 2021Meniny má Bohdana

P. Rataj: Bohatá kariéra je pre mňa hlavným kľúčom k spokojnosti

Sportnet|Publikované 14. dec 2006 o 23:00

Poprad - Popradský tím, ktorý ako nováčik treťoligovej súťaže dokázal v pomerne krátkom čase rýchlo zapadnúť medzi elitné kolektívy, čo potvrdzuje aj

výborné umiestnenie v prvej štvorke, je v súčasnosti zložený po väčšinou z hráčov s hernými skúsenosťami. Ide o veľmi kompaktný kolektív, ktorý sa dokáže v nie jednom prípade silno zomknúť a cieľavedome ísť za svojím cieľom, čo sa im aj darí. Medzi jedného z hráčov tohto kádra patrí aj vekovo najstarší hráč už 36-ročný harcovník a defenzívny pilier Peter Rataj, ktorého sme požiadali o rozhovor, v ktorom nám priblížil aj svoju doterajšiu kariéru.

Po príchode zo susedného Kežmarku v minulej sezóne patríte v popradskom kolektíve medzi jedného z veľmi platných hráčov, ktorý rozdáva mužstvu nesmierne množstvo skúsenosti. Čo Vás priviedlo k rozhodnutiu vrátiť sa po dlhom čase späť do Popradu?

"Je dobre známe, že svoju futbalovú kariéru som začal rozvíjať práve v tomto meste, čo ma po niekoľko ročnom pôsobení v kvalitnejších kluboch najvyššej republikovej súťaže priviedlo vrátiť sa späť pod Tatry. Vlani som sa snažil veľkou mierou odovzdať herné skúsenosti v štvrtoligovom Kežmarku, ktorými som tomuto mužstvu dokázal určite veľkou mierou pomôcť. Na sklonku tohto roka prejavili záujem o moje služby funkcionári popradského klubu, pričom ponúknutú príležitosť obliekať opäť dres klubu, v ktorom som začínal sa nedalo odmietnuť. Preto ma aj veľmi teší, že moju futbalovú kariéru môžem ukončiť práve v tomto klube, v ktorom má futbal taktiež svoju tradíciu."

Máte za sebou doposiaľ bohatý futbalový život. Na ktoré obdobie najradšej spomínate?

"Vybrať si tie najkrajšie je v mojom prípade nesmierne ťažké, pretože všetky boli niečím výnimočné. V Poprade som si dokázal vytvoriť po účinkovaní vo všetkých vekových kategóriách dobrý odrazový mostík do ďalšieho obdobia a zistil som, ako sa hráva správny futbal hlavne u seniorov vo vtedajšej druholigovej súťaži. V následnom účinkovaní v susednom Svite, kde sa vytvoril veľmi dobrý kolektív bojujúci o popredné priečky v III. lige sa mi naskytla po niekoľkých prípravných zápasoch s mužstvom Ružomberka výhodná príležitosť hrať za tamojšie mužstvo, čo bolo pre mňa veľkou motiváciou, kde sa mi navyše podarilo veľmi rýchlo zapadnúť do kompaktného tímu. Ten viedol známy skúsený slovenský tréner Ladislav Jurkemik, s ktorým sme dosahovali aj vynikajúce výsledky. Po jednom z mojich najlepších období som potom prešiel do druholigového Martina, kde sa mi herne príliš nedarilo. Ďalším z mojich futbalových vrcholov bolo, keď si ma vybral bývalý slovenský tréner Dušan Galis do Petržalky, kde bola v porovnaní s Ružomberkom predsa len väčšia konkurencia v mužstve. Pre mňa to znamenalo, že k tomu, aby som sa dokázal herne presadiť bolo potrebné vydať zo seba maximum úsilia, čo sa mi aj podarilo. Svoju cestu po účinkovaniach v známych slovenských kluboch som zakončil v Košiciach, ktorým sa vtedy herne príliš nedarilo. V mužstve, ktoré viedol tréner Bogdanovský bolo mojou prvoradou úlohou pomôcť tomuto kolektívu v boji o záchranu. Po napínavom priebehu súťaže sa nám túto úlohu podarilo predsa len splniť, ale až v poslednom kole vo východoslovenskom derby s Prešovom. Po tomto hosťovaní som sa vrátil späť do Petržalky, ktorú viedol tréner Vladimír Weiss. Po tomto putovaní v špičkových slovenských kluboch som sa rozhodol ešte na určitý čas odísť do Rakúska, kde to ale nebolo také zaujímavé ako som očakával. Z tohto dôvodu som sa vrátil domov pod Tatry, aby som mohol ešte po určitom účinkovaní nedávno v Kežmarku a teraz v Poprade svoju kariéru v tomto klube definitívne ukončiť."

Keďže ste už v Poprade zažili svoje futbalové začiatky v seniorskom mužstve pred takmer 14 rokmi určite nebude pre Vás problémom porovnať účinkovanie vo vtedajšom a terajšom období. V čom sa najviac líšia?

"Ťažko mi je posúdiť tieto obdobia navzájom, pretože vtedy sa moja kariéra prakticky iba rozbiehala a mal som určité ambície. V súčasnosti sa dáva viac príležitosti preukázať herné kvality mladým perspektívnym hráčom, ktorí majú ideálnu možnosť priučiť sa niečo z tejto kolektívnej hry nielen od trénerov, ale aj odo mňa."

V mužstve ste momentálne najstarším hráčom. Čo to pre Vás osobne znamená?

"Myslím si, že každý hráč, či už ide o vekovo staršieho, alebo mladšieho musí na ihrisku odviesť taký výkon, ktorým by uspokojil nielen seba samého, ale aj trénera a celé mužstvo. Počas mojej doterajšej kariéry som sa taktiež presvedčil, že iba zodpovedný prístup k tréningom a zápasom môže priniesť vytúžený úspech."

Aj keď máte za sebou už bohatú futbalovú kariéru, určite sa nájdu u Vás ešte akési predsavzatia do budúcnosti. Čo si v nej želáte ešte dosiahnuť?

"Aj napriek ukončeniu mojej hráčskej kariéry neplánujem od futbalu odísť. Veľmi uvažujem prejsť na trénersku dráhu, kde by som sa chcel zamerať hlavne na výchovu najmladších futbalových talentov prípadne aj dorastencov. Som totiž naplno presvedčený, že vo vývoji futbalistu je azda najdôležitejšia jeho správna výchova, aby v budúcnosti dokázal dosahovať čo najlepšie výsledky a osobné úspechy."

Poskytuje Vám súčasný FK Poprad maximálne futbalové zázemie?

"Som toho názoru, že podmienky, ktoré klub vytvára nielen mne, ale aj všetkým hráčom sú úplne primerané treťoligovej súťaži. Napriek tomu si však myslím, že mohlo by to byť aj o niečo lepšie ak sa chceme dopracovať k ešte väčšej spokojnosti. V porovnaní s inými klubmi sú však tieto možnosti pre hráčov rozdielne, pretože všade všetko závisí iba na ľuďoch, ktorí pri tomto športe pracujú. Ak sa z ich strany prejavuje usilovná práca a na futbale im záleží, aby naďalej napredoval je predpoklad, že to prinesie svoj osoh. V našom klube je veľkým príkladom jeden z generálnych sponzorov AQUA CITY, ktorého sponzorom je pán Telenský. Ten sa snaží tento šport v meste taktiež veľmi zviditeľniť a zveľadiť, pričom prognózy hovoria, že futbal bude mať v meste svoje pevné miesto."

Vo vašom futbalovom živote ste sa stretli určite s mnohými pozitívnymi, ale aj negatívnymi zážitkami. Ktoré Vám najviac utkveli v pamäti?

"Samozrejme, že na tie negatívne určite každý športovec veľmi nerád spomína. Mojou najnepríjemnejšou chvíľou bolo zranenie už v 23 rokoch, kedy sa moji lekári domnievali, že kopačky predčasne zavesím na klinec. Po štyroch mesiacoch intenzívnej liečby som tieto pochybnosti naplno vyvrátil a presvedčil ich, že to s futbalom myslím aj naďalej veľmi vážne a nepoddal som sa. Najviac ma teší skutočnosť, že poctivým prístupom k tomuto športu som sa dokázal dopracovať k osobným futbalovým úspechom, na ktoré aj v súčasnosti neustále rád spomínam."

So svojimi spoluhráčmi ste po jesennej časti skončili na 4. priečke. S akými ambíciami pôjdete do nastávajúcej jarnej časti súťaže?

"Našim spoločným cieľom, ktorý sme si stanovili pred začiatkom súťaže bolo skončiť v tabuľke do 5. miesta, pričom osobne si myslím, že náš tím má nato predpoklady, aby ho dokázal splniť. Ak by sa nám ale naskytla akákoľvek vhodná príležitosť zabojovať o najvrchnejšiu priečku určite ňou nepohrdneme a maximálnou možnou mierou sa o to pokúsime."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.