Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Ošklbaní hrdinovia

Sportnet|Publikované 26. aug 2009 o 22:00

Ani veľké podujatia sa nevyhnú veľkým lapsusom. Každá federácia má vypracovaný svoj reglement, podľa ktorého sa riadia zápolenia. Navyše sú ustanovené jury a rôzne komisie, ktoré majú riešiť sporné momenty. Ale i tak sme svedkami pofidérnych rozhodnutí, k

toré neriešia ošemetné situácie celkom kóšer. Podobne to bolo naposledy kúsok za hranicami pri maďarskom Miskolci, kde sa konali majstrovstvá sveta v orientačnom behu.

Počas pretekov mužských štafiet sa počas záverečného úseku vážne zranil vedúci pretekár - Švéd Johansson. V tesnom závese za ním mal našliapnuté mnohonásobný držiteľ zlatých medailí Francúz Gueorgiou, ako aj borci z Nórska a Česka. Títo traja statoční muži nezaváhali ani na sekundu a promptne poskytli severanovi prvú pomoc: Francúz s Čechom vlastnými dresmi zastavili krvácanie a Nór upaľoval do cieľa po odbornú zdravotnícku pomoc. Možno by bez tohto rozhodného počínania skvelých aktérov postihnutý vykrvácal. Johansson sa totiž stehnom napichol na trčiaci trojcentimetrový konár. Ten síce nezasiahol tepnu, ale i tak spôsobil masívne krvácanie. Podľa očitých svedkov sa Švéd potácal a upadal do bezvedomia.

Kým orientárori sa zachovali špičkovo, organizátori a funkcionári mali dilemu. Čo robiť? Ponúkalo sa niekoľko riešení. Súťaž prerušiť, zrušiť, výsledky anulovať alebo boje opakovať? Napokon kompetentní dospeli ku kompromisu, ktorý však nezodpovedá celkom princípu fair play a kontrastuje s tým, čo podnikli športoví hrdinovia. Rezultáty boli uznané, ale smutná udalosť spôsobila pochmúrnu náladu medzi účastníkmi. Čudný verdikt si uvedomili aj Švajčiari, ktorí rozmýšľali o tom, že by zlaté kovy vrátili, ale potom sa to celé utriaslo. Možno i preto, aby to nebolo vnímané ako nežiaduci incident, čo by mohol prerásť v škandál. Je však nad slnko jasné, že nebyť vis maior, nielen zástupcovia krajiny helvétskeho kríža by neatakovali prvý post, ale ani Rusi striebro a Fíni bronz. Oddá sa ešte pristaviť pri francúzskom orientátorovi Gueorgiouovi. Vlani na MS v Olomouci mal tiež výraznú smolu. Kilometer pred cieľom mu totiž vletela do úst včela, uštipla ho a keďže je alergický, museli ho vrtuľníkom previezť do nemocnice. Tentoraz ho zase statočná rola záchranára pripravila o pocty.

Jury ospravedlnila svoje rozhodnutie tak, že žiadne správne riešenie neexistuje, hoci sa nejaké muselo urobiť. Ukazuje sa však, že treba i takéto detaily pre budúcnosť domyslieť a upraviť pravidlá. Je síce pravda, že záchrana ľudského života je viac než čokoľvek, ale športovci chcú v prvom rade víťaziť. Takto im to bolo odopreté. Azda objektívnejšie by bolo vyhlásiť výsledky na základe poradia pri poslednej kontrole. Ukazuje sa, že s enormným nárastom kvality výkonov nekráča ruka v ruke aj športová legislatíva. Tá by mala byť vždy o krok vpredu, a nie naopak. Lebo ak sa niečo bezprecedentné udeje, je neskoro lámať si hlavu. Lebo ako vraví jeden z často citovaných zákonov kolujúcich medzi ľuďmi: Čo sa má stať (pokaziť), stane sa (pokazí).

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.