Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Osem krížikov stratéga hry na trávniku i lavičke

Sportnet|Publikované 12. sep 2002 o 22:00

Košice Nemal ešte ani 20 rokov, keď sa objavil v drese prešovskej Slávie. Bolo to na jar v 1942., keď už mal za sebou prvé futbalové kroky v

sečovskom klube SEC, ale i rad úspechov. Ako 15-ročný sa stal majstrom Zemplína v stolnom tenise... "Hrával som hokej, basketbal i volejbal. S takouto predprípravou som hral za michalovské gymnázium na stredoškolskom futbalovom turnaji v Trenčíne. Nevedel som, že práve tam objavujú talenty pre veľký futbal. Prešovský funkcionár a novinár Gusto Argaj zaiste podal o mne priaznivú správu, takže som ani netušil, že už v štyridsiatom druhom budem mať debut v prešovskom ligovom drese," konštatoval v jednej z reportáži po desaťročiach Ing. Jozef Karel. A že spomenuli sme si na sedemnásobného čs. reprezentanta práve teraz, to nie je náhoda, lebo veľký stratég v kopačkách i na lavičke sa dožíva dnes 80. rokov.

Najmä väčšina mladej generácie ani netuší, že bývalý útočník a neskôr stredopoliar bol vynikajúcim hráčom. Rodák z Humenného, ktorý v súčasnosti žije v Košiciach, pútal svojím umením pozornosť nielen doma, ale aj v zahraničí. Po skončení Gymnázia v Prešove odišiel študovať na Elektrotechnickú fakultu do Bratislavy. Pravda, už z Prešova odchádzal s vynikajúcou vizitkou, veď vo svojej ligovej premiére dal v drese Slávie trnavskému brankárovi tri góly a výrazne sa podpísal pod víťazstvo 4:1. Hral vtedy v strede útoku spolu so Šimanským, Senderským, Kuchárom a Danko, a ako poznamenal, že až neskôr si uvedomil, že v útoku mal štyroch futbalistov s veľkým "F". V drese ŠK na bratislavskom Tehelnom poli výkonnostne rástol ďalej, a hoci začínal v útočnom päťzáprahu Arpáš, Karel, Tegelhoff, Luknár, Podhradský, tréner Ferdinand Daučík ho preradil do zálohy, kde mohol uplatniť pohyb a hravosť. Na vymenenom poste sa cítil ako ryba vo vode, svojimi výkonmi získal veľké uznanie. Skromnosť a ctižiadosť umocňovali jeho umenie. V prvom povojnovom kádri, ktorý tvorili Reimann Venglár, Vanák, Chodák, Vičan, Jozef Karel, Bačkor, Žáček, Baláži, Arpáš, Putera, Tegelhoff, Luknár, Gürtler, Korostelev, Beránek, Švantner sa stal režisérom hry a motorom mužstva. Spolu s Bačkorom a Žáčkom vytvoril skvelú trojicu, pomohol pokoriť víťaza Anglického pohára Derby County 3:1 a v roku 1946 si otvoril aj dvere do čs. reprezentácie. Debutoval 30. septembra v Belehrade, kde náš tím prehral 2:4. Pre zaujímavosť, na trávnik nastúpili v základnej zostave hráči: K. Kopecký (Židenice) Kocourek (Slavia), Vedral (Bohemians) Jozef Karel (ŠK Bratislava), Galáb (Židenice), Hanke (Slavia) Janík (Zlín), Plánický (Bohemians), Bican (Slavia), Klimek (Jednota Košice), Zachar (Žilina).

Po absolvovaní fakulty sa chcel špecializovať na rádiotechniku. Preto na jeseň 1946 odišiel do Paríža, kde prijal ponuku klubu Red Star, hoci potom obliekal dres CA Paris. Napriek obavám bratislavských funkcionárov však sľub dodržal a presne o rok bol doma. Hneď 30. augusta 1947 sa prezentoval pred 40 tisíc divákmi proti Poľsku (6:3) v tejto čs. zostave: Horák Kocourek, Jíra, Senecký Jozef Karel Ludl J. Kvapil, Kubala, Bican, V. Kopecký, Zachar (46. Cejp). Čoskoro na to sa na Tehelnom poli zrodila skvelá záložná dvojica Baláži Karel. Trikrát zdobila čs. reprezentáciu. Výkonom sa 21. septembra výrazne podpísala pod víťazstvo 6:2 nad Rumunskom v Bukurešti. Mužstvo hralo pred 25 tisíc divákmi v zložení: K. Kopecký Senecký, Vičan, Vedral Baláži, Jozef Karel Kokštejn, Kubala, Cejp, J. Říha, Šimanský. O dva týždne 5. októbra ČSR zdolala Rakúsko 3:2. Na štadióne AC Sparta Praha tlieskalo 50 tisíc divákov týmto hráčom: K. Kopecký Senecký, Vičan, Vedral Baláži, Jozef Karel Kokštejn, Kubala, Cejp, J. Říha, Šimanský. Ešte 14. decembra prehrala ČSR s Talianskom v Bari 1:3 v zostave: K. Kopecký (5. K. Horák) Senecký, Kolský, Vedral Baláži, Jozef Karel Kokštejn, Kubala, Křižák (30. Bradáč), J. Říha, Šimanský. Noviny Naše cesta po zápase napísali: "Najlepší výkon v čs. mužstve podal ľavý záložník Karel, ktorý splnil dokonale svoje poslanie v defenzíve i v snahe podporiť útok. Žiaľ, ostal osamotený." Ešte predtým duo Baláži Jozef Karel tvorilo základ skvelej hry ŠK na beznádejne vypredanom bratislavskom štadióne, kde zdolal majstra Sovietskeho zväzu CDKA Moskva 3:2. Po tomto výsledku ovácie 30 tisíc divákov nemali konca-kraja, veď hostia viedli už 2:0, ale hráči v zostave Reimann Venglár, Hinduliak Baláži, Vičan, Jozef Karel Gürtler (Kaiml), Kubala, Forejt, Schubert, Šimanský otočili vývoj hry. Jozef Karel zahral tak vynikajúco, že prítomný asociačný kapitán J. Pichler povedal, že do reprezentácie by potreboval jedenásť hráčov jeho typu. Ospevovala ho aj turecká tlač, ktorá počas zájazdu ŠK v krajine polmesiaca napísala, že takého výborného hráča ešte nevideli. Za čs. áčko hral Karel aj 23. mája 1948 v Budapešti, kde v rámci Balkánsko-Stredoeurópskych hier podľahlo Maďarsku 1:2, keď za náš tím hrali: Havlíček Senecký, Marko, Vedral V. Pokorný, Jozef Karel Kokštejn, Rýgr, Malatinský, Schubert, Klimek. A napokon nastúpil aj 12. júna v Prahe proti Francúzom (0:4) v tejto zostave: Havlíček (89. K. Čapek) Senecký, Marko, Prošovský V. Pokorný, Jozef Karel Kokštejn, Malý, Cejp, J. Říha, Pešek. Ani vo sne by ho nenapadlo, že v A reprezentácii to bude jeho posledný zápas. V tomto období bol totiž Karel veľkým pojmom a natoľko váženým futbalistom, že na záver slávneho mexického turné tréner Ferdinand Daučík na tlačovej konferencii v Mexico City vyhlásil, že keby sa tento hráč nezranil hneď v prvom stretnutí s Atlantou, ŠK by vyhral všetkých osem zápasov. Asi to neboli prehnané slová, ktorým dala zadosť história. V roku 1965 francúzsky časopis "France Football" vo svojej ankete uviedol tohto futbalistu medzi dvadsiatimi najlepšími stredopoliarmi sveta, hoci už dávno predtým zavesil kopačky na klinec.

Slávny mexický zájazd sa skončil pre Karela neslávne. Na drne si vyvrtol koleno, do konca turné si už nezahral. Belasý dres neobliekol ani po návrate domov. Ďalšie roky veľkej kariéry sa rozplynuli. Liečil sa v Piešťanoch, kde začal aj trénovať. S vysokoškolským diplomom sa vrátil do Prešova, kde od konca roka 1950 bol niekoľko sezón aj hrajúcim trénerom. Dokonca v lige začal znovu pútať pozornosť, a tak 19. októbra 1952 nastúpil v Brne Za Lužánkami na svoj druhý zápas v drese B mužstva proti Maďarsku. O remízu 1:1 sa zaslúžili: V. Morávek Krásnohorský, Jozef Karel Trnka, Marko, I. Urban Siuda, Starostka (Copek), Wiecek, Kraus, Šimanský. To však v najvyššej súťaži ešte zďaleka nekončil, lebo dres Tatrana obliekol ešte v roku 1955, keď káder okrem neho tvorili: Reimann, Večerka, Trstenovič Zibrinyi, Semeši, Ján Karel, Valášek, Kušnír, F. Fecko, Kuchár, Ferenc, Šimanský, Petroš, Čiták, Ferjančík, Eliášek a R. Pavlovič. Ak niekomu v tomto kádri chýba L. Pavlovič, to preto, že v tom čase bol ešte na vojenčine v bratislavskej ČH. Potom sa už Jozef Karel venoval len trénerskemu remeslu. Ešte rok kormidloval Prešov, potom pomohol Košiciam vybojovať najvyššiu súťaž. Nejaký čas pôsobil v Trebišove aj v Martine, v rokoch 1966-68 bol v Kuvajte, znovu pracoval v Prešove, Trebišove, v období 1977-79 v Kostarike a trénersku púť zavŕšil v rokoch 1979-80 v košických ZŤS.

Vďaka svojmu umeniu a schopnostiam sa stal Karel uznávaným taktikom a stratégom hry ako v kopačkách, tak aj na lavičke. Mnohí jeho hernú koncepciu označovali za prešovský betón, avšak ako sa ukazuje preskočil dobu nevídaným skokom. Vlastne propagoval to, čo je zrkadlom aktívnej obrany v dnešnom celosvetovom futbale. Pritom bol v tých rokoch samoukom, takže o to mal ťažšiu rolu. "Jednoducho som robil to, čo som sa naučil od svojich trénerov Daučíka, Šťastného a Škóta Sneddona," prezrádza človek, ktorý však netají, že mu pri tejto práci pomohli maďarské, francúzske a anglické príručky, rovnako ako brazílske, španielske a čílske, keď pôsobil v Kostarike. Svojou ctižiadosťou obohatil trénersku školu vlastnými postrehmi. Škoda len, že zrnka múdrosti takýchto bohatierov si nevieme stále doceniť. Jednému z našich najväčších expertov hodno pri dnešnom krásnom jubileu poďakovať za všetko to, čo pre náš futbal urobil a zaželať mu, aby ešte dlho mal z futbalu také krásne zážitky, aké dokázal on pripravovať stotisícom vyznávačov tejto hry.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.