Pondelok, 27. septembra, 2021Meniny má Cyprián

Súťažila, aby zachránila syna. Gymnastická babička sa lúčila v slzách

Oksana Čusovitinová v Tokiu. (Autor: SITA/AP)
Boris Vanya|26. júl 2021 o 00:39

Oksana Čusovitinová je unikát.

TOKIO, BRATISLAVA. Postup do finále bol pre ňu príliš vzdialený, ale aj tak si užívala standing ovation, z tváre si utierala slzy a mávala do kamier.

Väčšina súperiek, ktoré s ňou v tej chvíli pózovali fotografom, je mladšia, ako jej syn. Oksana Čusovitinová je unikát. Má 46 rokov a súťaží v športovej gymnastike, v športe, kde majú prevahu tínedžerky!

V Tokiu bola na svojej ôsmej olympiáde. Tvrdí, že definitívne poslednej. 

Majsterka Sovietskeho zväzu

Mala trinásť, keď sa v roku 1988 prvý raz stala majsterkou Sovietskeho zväzu. O jej športovej budúcnosti vtedy nebolo pochýb. Na majstrovstvách sveta 1991 pomohla družstvu ZSSR k titulu šampiónok a pridala individuálne zlato v prostných a striebro v preskoku.

O rok neskôr oslavovala zlato na olympijských hrách v Barcelone už ako reprezentantka Spoločenstva nezávislých štátov. Väčšina jej súperiek z Tokia vtedy ešte nebola na svete.

Po olympiáde začala reprezentovať rodný Uzbekistan. Napriek tomu, že podmienky na prípravu neboli na takej úrovni, ako v sovietskej ére, udržiavala si dlhé roky svetovú výkonnosť, štartovala na majstrovstvách sveta a Európy, aj na olympijských hrách.

V roku 1997 sa vydala za uzbeckého zápasníka Bachodira Kurbanova. Časť jej pravoslávnej rodiny nebola z manželstva s moslimom nadšená. V novembri 1999 sa im narodil syn Ališer.

Oksana Čusovitinová na OH 2008 v Pekingu. (Autor: TASR/AP)

Za podporou do Nemecka 

Keď v roku 2002 diagnistikovali Ališerovi akútnu lymfoblastovú leukémiu, Čusovitinová prijala ponuku manželov Brüggemannovcov z Kolína nad Rýnom a presťahovala sa do Nemecka.

Z peňazí, ktoré získala na gymnastických súťažiach a vďaka podpore gymnastickej komunity a Brüggemannovcov si mohla dovoliť platiť synovu nákladnú liečbu. V roku 2003 požiadala o nemecké občianstvo a od roku 2006, keď ho dostala, súťažila za Nemecko. Na olympiáde v Pekingu získala striebro v preskoku. 

"Medailu venujem svojmu synovi a všetkým ľuďom, ktorí mi držali palce. Môj syn už môže robiť to, čo ostatné deti. A to ma teší najviac. Mala som šťastie, že môžem robiť šport, ktorý ma veľmi baví.

Keď súťažíte, vtedy sa vás nikto nepýta, či máte pätnásť alebo tridsať. Aj preto môžem byť ešte tu. V minulosti som však mala viac síl,“ vyznala sa vtedy 33-ročná gymnastka. 

Slzy šťastia v Tokiu

Hoci po olympiáde 2012 v Londýne oznámila, že skončí a bude sa venovať trénerstvu, pokračovala v aktívnej kariére. Opäť ako reprezentantka Uzbekistanu súťažila v Riu de Janeiro a aj o päť rokov v Tokiu.

V kvalifikácii preskoku obsadila 14. miesto a finále jej uniklo. Ale nebola smutná. "Plakala som, ale bolo to od šťastia, keďže ma za tie roky podporovalo množstvo ľudí," citovali ju agentúry.

Po otázke, či naozaj končí, sa rozosmiala. "Mám 46 rokov, nič nezmení môj názor."

Olympijskí rekordéri

Ôsmou olympijskou účasťou sa gymnastka Oksana Čusovitinová zaradila do spoločnosti, v ktorej figurujú Piero a Raimondo D'Inzeovci (jazdectvo), Josefa Idemová (kanoistika), Durward Knowles (jachting), Paul Elvström (jachting), Rajmond Debevec (športová streľba), Lesley Thompsonová (veslovanie) a Francisco Boza (streľba). Na svojej deviatej olympiáde štartuje v Tokiu Gruzínka Nino Salukvadzeová (streľba), ale absolútnym rekordérom je kanadský jazdec Ian Millar so štartom na desiatich olympiádách.

Boris Vanya
Boris Vanya je šéfredaktorom Sportnet.sk. V rokoch 1995 až 2014 pôsobil v denníku Pravda, potom rok v denníku Šport a od roku 2015 v denníku SME. Olympijskú atmosféru zažil v Turíne, Pekingu, Londýne a Soči, ako reportér sa zúčastnil aj na MS v hokeji 2005, 2007 a 2011, na Svetovom pohári v hokeji 2004 a na niekoľkých MS v rýchlostnej kanoistike.

Súvisiace články