Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

OKIENKO LEKÁRA

Sportnet|Publikované 20. sep 2002 o 22:00

Členok futbalistu - poškodenie, liečenieČlenkový kĺb je kladkový kĺb, ktorého kĺbnu jamku tvoria vidlice píšťaly (tíbie) a ihlice (fibuly).

Členok futbalistu - poškodenie, liečenie

Členkový kĺb je kladkový kĺb, ktorého kĺbnu jamku tvoria vidlice píšťaly (tíbie) a ihlice (fibuly). Hlavicou kĺbu je kladka členkovej kosti (trochlea tali), ktorá má rozsah o tretinu väčší, ako je jamka na vidlici, takže sa v každej polohe časť trochley opiera o kĺbne púzdro. Po stranách je kĺbne púzdro zosilnené postrannými väzmi. Pohyb v členkovom kĺbe (talocrurálnom) sa deje vo zmysle dorzálnej a plantárnej flexie v celkovom rozsahu 30 až 50°.

Akútne poranenia členkového (talocrurálneho) kĺbu sú extrémne častým poranením vo futbale. Najčastejšie ide o pomliaždenie (contusio), najmä po priamom kopnutí protihráčom, je to síce bolestivé, ale terapeuticky rýchlo zvládnuteľné zranenie. Horším poranením pre futbalistu je podvrtnutie (distorsio), vyskytujúce sa hlavne vo vekovej skupine od 15 - 35 rokov. Vzniká najčastejšie podvrtnutím nohy na nerovnostiach ihriska, pri zlom dopade po hlavičkovom súboji o loptu, po vkĺzačkách a pod. Pri úrazovom mechanizme ide buď o otočenie nohy vonkajším okrajom smerom dolu, alebo to isté vnútorným okrajom nohy a vonkajším okrajom nohy smerom hore. Pri týchto mechanizmoch sa môžu natrhnúť členkové väzy, rýchlo vzniká krvný výron.

Príznaky: Hlavným príznakom je bolesť pred predným a zadným okrajom členka, alebo pod členkom, podľa toho, ktorý väz bol postihnutý. Bolestivé sú i pohyby vo všetkých smeroch. Diagnózu nám pomôže určiť rtg snímka v dvoch projekciách. Snímku musíme zhotoviť pri každej distorzii, pričom stupeň poškodenia väzivového aparátu najspoľahlivejšie určí rtg snímka v držanej polohe.

Poranenie väzov členkového kĺbu

Častejšie sú postihnuté vonkajšie (laterálne) väzy. Takmer všetky poranenia postranných väzov sú dôsledkom mechanizmu vnútornej rotácie nohy v plantárnej flexii, pri navonok rotovanej tíbii, ktorá má snahu udržať anterolaterálnu rotačnú stabilitu. Keď pohyb v členku ďalej pokračuje, inverzia sa zväčšuje, pričom vnútorný členok sa stáva osou, okolo ktorej pohyb pokračuje, tým stráca svoju stabilizačnú funkciu a následne sa zvyšuje napätie na laterálne štruktúry členka.

Poranenie členkových väzov má nasledovnú klasifikáciu:

I. stupeň (ľahké), II. stupeň (stredne ťažké) a III. stupeň (ťažké).

I. stupeň - poranenia zahŕňajú natiahnutie väzov bez makroskopických trhlín. Prítomný je mierny opuch a citlivosť, bez mechanickej instability. Strata funkcie je minimálna.

II. stupeň - poranenia, pri ktorých nachádzame parciálne makroskopické trhliny väzov (disruptio). Prítomný je stredne veľký opuch a palpačná citlivosť až bolestivosť. Mechanická instabilita je málo až stredne závažná, pohyblivosť je obmedzená.

III. stupeň - ide o poranenie pri ktorom nachádzame kompletné roztrhnutie väzov a poranenie púzdra kĺbu, so závažným opuchom a bolestivosťou. Prítomná je rozsiahla funkčná strata, obmedzenie pohybu a členkový kĺb je postihnutý mechanickou instabilitou.

V priebehu niekoľkých minút po úraze je vonkajší členok opuchnutý, diskolorovaný a futbalista často nie je schopný v dôsledku bolesti uniesť vlastnú váhu. Potrebné je urobiť rtg snímky na vylúčenie zlomením vonkajšieho, alebo vnútorného členku, či proximálnej tretiny ihlice.

Najzraniteľnejším z laterálnych väzov členku je ligamentum talofibulare anterior. Bolo zistené, že jeho ruptúra sa vyskytuje ako izolované poranenie v dvoch tretinách všetkých poranení členkových väzov. Ak sa násilie ďalej zvyšuje, dochádza ku poškodeniu ligamentum calcaneo-fibuláre. Kombinovaná ruptúra oboch spomenutých väzov sa vyskytuje v 15 - 25 % prípadov. Jednotlivci s hypermobilitou členkového kĺbu, alebo tí, ktorí už podobné poranenia mali v minulosti sú vo väčšom riziku poranenia členkového kĺbu.

Viac než 90 % podvrtnutí členka postihuje štruktúry laterálneho (vonkajšieho) maleolu. Jednou z príčin môže byť skutočnosť, že väzy na tejto strane členka sú organizované ako fascikulárne zväzky, a teda nie sú natoľko silné ako široké trapezoidné ligamentum deltoideum na vnútornej strane. Mediálny meleolus je tiež kratší ako laterálny, čo umožňuje talu väčší pohyb do vnútra ako navonok.

Izolované poranenia väzov vnútorného členku sú menej časté, vyskytujú sa približne v 2,5 % prípadov. Mechanizmom úrazu je podvrtnutie nohy v členku navonok, t. z. vonkajšia rotácia nohy v členku pri vnútorne rotovanej tíbii. Tento druh úrazu sa zvyčajne hojí niekoľko týždňov a často má za následok chronickú bolestivosť vnútorného členka, než chronickú instabilitu.

Poranenie predného talu-fibulárneho väzu sa môže vyskytnúť častejšie u futbalistov po čistej vonkajšej rotácii nohy. Pri podozrení na tento druh poranenia je obzvlášť dôležitou diferenciálna diagnóza. Bezpodmienečne by malo byť urobené kompletné rádiodiagnostické vyšetrenie dolnej končatiny na vylúčenie zlomeniny proximálnej fibuly. Samotné poranenie je veľmi bolestivé, často sa hojí zdĺhavo, ale reziduálna instabilita je zriedkavá.

Liečba:

Skúsenosti dokazujú, že všetky poranenia I. a II. stupňa sa dajú bezpečne liečiť nechirurgicky. Odporúčaná liečba je funkčná s veľmi krátkym obdobím oddychu, ľadovanie, kompresia a elevácia pre prevenciu vzniku opuchu, počas prvých 1 - 3 dní. Po odoznení akútnej fázy začíname so širokou škálou aktívnych pohybov, po ktorej nasleduje tréning koordinácie a cvikov na posilnenie lýtkového svalstva. Včasná chôdza, ak je to možné tak bez barlí sa odporúča. Natrhnutý väz sa chráni proti distrakcii a úrazu počas hojenia elastickou bandážou, tejpingom, alebo členkovou ortézou.

Pri III. stupňových poraneniach 80 - 90 % zranených futbalistov získa dostatočnú funkčnú stabilitu aj bez chirurgickej liečby.

V súčasnosti sa artroskopické vyšetrenie členkového kĺbu považuje za výhodnejšiu metódu oproti otvorenej artrotomii a umožňuje priamu inšpekciu intraartkulárnych štruktúr z malej incízie.

Pre futbalistu sú veľmi nepríjemným zranením zlomeniny (fractury) oboch maleolov, členkovej kosti, pätovej kosti, ktoré patria do odborného liečebného zariadenia, lebo len v ňom je možná exaktná repozícia a stála kontrola stavu zlomeniny.

Záverom by som chcel pripomenúť, že 20 - 25 % strateného tréningového času v dôsledku športových poranení môžeme pripísať poraneniam členku.

MUDr. Ján MICHALKO, člen zdravotnej komisie Slov. futbal. zväzu

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.